BRATISLAVA - Všeobecní lekári zatiaľ nebudú musieť uzatvárať dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pacientmi elektronicky. Povinnosť im mala pribudnúť od budúceho roka. Vyplýva to z novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS), ktorú v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"Účelom návrhu zákona je predísť zlyhaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v SR od 1. januára 2024, a to nutnosťou uzatvorenia elektronickej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora, teda občianskym preukazom s čipom," vysvetlilo ministerstvo zdravotníctva v predložených materiáloch. Upozornilo, že značná časť obyvateľov stále nemá občiansky preukaz s čipom.
archívne video
Občania SR s trvalým pobytom, mladší ako 15 rokov alebo starší ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom, mali dostať pôvodne občianske preukazy bez podoby tváre do 31. decembra 2023. Doposiaľ sa vydalo viac ako 615.000 takýchto občianskych preukazov, ostáva ich ešte približne 570.000 kusov.
Novela zákona rieši pre chýbajúce občianske preukazy aj prístup zdravotníckych pracovníkov k elektronickým zdravotným záznamom z elektronickej zdravotnej knižky. Do konca decembra 2024 sa im má umožniť v určenom rozsahu na základe rodného čísla.
Podpísala aj novelizáciu týkajúcu sa envirozáťaží
Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Envirofond bude povinný vrátiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej sanovali envirozáťaž, ním uhradené financie. Urobiť by tak mal do 1. marca 2024. Pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti so sanáciou nehnuteľností majú v znení účinnom do 31. decembra 2023 zaniknúť k 1. januáru 2024.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pri predkladaní novely pripomenulo, že nová legislatíva napráva stav, ktorý vznikol "nepremyslenou a nelogickou úpravou" prijatou počas pôsobenia predošlého vedenia rezortu. "Kvôli sporným ustanoveniam je dnes zákon o envirozáťažiach predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR," uviedol envirorezort.
Doterajšia právna úprava bola podľa MŽP problematická z viacerých hľadísk, ale najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania eurofondov. "Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie," pripomenul rezort pri odôvodnení, prečo mení predošlú novelu.
Novela má odstrániť tiež duplicitu pri financovaní tých sanácií, kde bolo za povinnú osobu určené príslušné ministerstvo. MŽP pripomenulo, že v týchto prípadoch štát na jednej strane nemôže využívať finančné prostriedky z fondov Európskej únie a zároveň za úhradu tej istej sanácie vymáhať v plnej výške finančné zdroje od vlastníka nehnuteľnosti, v rámci ktorej sa envirozáťaž sanuje.
