BRATISLAVA - Vývoj slovenskej ekonomiky v končiacom sa roku 2023 ovplyvnila najmä vysoká inflácia a jej negatívny vplyv na spotrebu obyvateľov. Hospodársky rast tak podporil najmä zahraničný dopyt, zhodnotili ekonomickí analytici.
Inflácia v SR bola veľkú časť roka dvojciferná, aj keď postupne klesala z 15,2 % v januári na úroveň okolo 6 % v decembri. "Spotreba domácností podľa očakávaní tlaku vysokých cien neodolala a v reálnom vyjadrení klesla okolo 2,5 %. Pri dvojcifernej miere inflácie to vôbec nie je veľa, čo si však do veľkej miery odniesla aj miera úspor, ktorá klesla na historické minimá," priblížil analytik Tatra banky Boris Fojtík.
archívne video
Pozitívnu úlohu v zmiernení poklesu domácej spotreby podľa neho zohrali dynamicky rastúce mzdy, ktoré by v priemere za celý rok mali vzrásť o približne 9 %. Ekonóm upozornil, že napriek podpore zo strany fiškálnej politiky, s deficitom cez 6 % hrubého domáceho produktu (HDP), ako aj zdrojom z eurofondov sa ekonomike podarí za celý rok zvýšiť výkon len o niečo viac ako 1 %.
Hospodárstvu sa v roku 2023 darilo rásť
Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák na druhej strane vyzdvihol, že sa hospodárstvu v roku 2023 darilo rásť aj v prostredí zvýšenej inflácie a spomaľujúcej globálnej ekonomickej aktivity. Aktuálne sa tak slovenská ekonomika nachádza 3,6 % nad predpandemickým maximom z konca roka 2019.
"Predpokladali sme, že rast ekonomiky bude poháňaný investičnou aktivitou vďaka eurofondom a plánu obnovy. Hoci investície rástli a pozitívne prispievali k rastu, vplyv nebol tak výrazný, ako sa pôvodne čakalo. Prekvapivým ťahúňom sa stal zahraničný obchod, kde sme videli solídny výkon exportu a výrazný pokles importu," priblížil Horňák s tým, že tento vývoj je najmä výsledkom dobrého výkonu slovenských automobiliek.
Kým po minulé roky bol spotrebiteľ významným zdrojom hospodárskeho rastu SR, v roku 2023 sa jeho "zásluhy" vytratili, podčiarkol analytik 365.bank Tomáš Boháček. Ovplyvnilo to pomerne dlhé obdobie vyššej inflácie, rast úrokových nákladov a pokles úspor. "Rast ekonomiky sa tak musel oprieť o zahraničný obchod, keď konkrétne automobilky profitovali z dobiehania objednávok z minulých období, čo vzhľadom na náš status "malej veľmoci" v tomto sektore pomáhalo stále aj samotnej ekonomike. Ostatné odvetvia však už najmä v druhej polovici roka pociťovali to, čo očakávame aj v novom roku pri všetkých sektoroch, a síce pokles zahraničného dopytu," doplnil analytik.
A čo rok 2024?
V budúcom roku by slovenskej ekonomike malo pomôcť oživenie spotreby domácností. Zahraničný dopyt, ktorý podporoval hospodárstvo SR v tomto roku, bude naopak pravdepodobne slabý, predpokladajú v súvislosti s rokom 2024 ekonomickí analytici. "Kým v tomto roku nám zahraničie stále dokázalo zabezpečiť viac ako 1 % ekonomický rast, v budúcom roku očakávame negatívny vplyv. Rastovú štafetu by na druhej strane mohol opäť prebrať spotrebiteľ," očakáva analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Kombinácia vládnych opatrení, najmä 13. dôchodky a cenové stropy energií, očakávaná nižšia inflácia a s tým spojený rast reálnych miezd by podľa neho mohli rast SR zrýchliť tesne nad 2 %. "K týmto levelom ekonomického rastu dopomôžu aj priame vládne výdavky (armáda) a začínajúci pozitívny efekt zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti, ktorý sa však v plnej miere bude prejavovať až v ďalších rokoch," doplnil Boháček.
Draho kúpený rast
Rast slovenskej ekonomiky v roku 2024 bude podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka "draho kúpený". "Verejné financie s plánovaným deficitom blízko k 6 % HDP podporia rast ekonomiky cez priame (13. dôchodky) aj nepriame (dotovanie cien energií) kanály, s dopadom najmä na spotrebu domácností. Tá by sa pri výrazne spomaľujúcej inflácii a silnom raste miezd mala dostať z negatívneho pásma a podporiť tak rast celej ekonomiky," avizoval. Naopak, vývoj a očakávania v eurozóne sú stále pomerne slabé. Slovenská ekonomika sa tak podľa Fojtíka nemôže v budúcom roku spoliehať na rastový impulz od svojich zahraničných partnerov.
Globálny ekonomický rast by mal mierne klesnúť pod trojpercentnú dynamiku prekvapujúco dobrého roka 2023, predpokladá analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Spomalenie sa pritom podľa neho bude týkať viac rozvinutých krajín, kde by sa mal s oneskorením prejaviť efekt sprísňovania menovej politiky. "Agregátne ich rast len mierne presiahne jednopercentné tempo, kde ťahúňom ostane opäť robustná americká ekonomika so silným trhom práce a spotrebou domácností. Jej rast sa však spomalí pod 2 %," vyčíslil ekonóm. Väčšina hlavných rozvinutých ekonomík podľa neho porastie o necelé percento s nízkym, zhruba 0,5 % rastom eurozóny.
Rozvíjajúci sa svet by mal podľa Pánisa dosiahnuť približne 4 % dynamiku. Rýchly rast Indie, Indonézie a Filipín bude kompenzovaný relatívne pomalým čínskym rastom, ktorý pre slabosť realitného sektora a súkromnej spotreby pravdepodobne nedosiahne ani 5 %. "Čína však zostane aj v roku 2024 hlavným prispievateľom k rastu svetovej ekonomiky, keď jej pomôže podporná politika v oblasti výstavby infraštruktúry a priemyselných investícií," dodal analytik.
