BRATISLAVA - Slovenskí právnici sa rozhodli po troch rokoch opäť zverejniť výzvu, ktorú doteraz podpísalo viac ako 400 právnikov vrátanie 233 advokátov a 123 sudcov a emeritných sudcov. Podľa nich Slovensko ako právny štát zlyháva a dostávame sa do bodu, kedy sa zneužíva mediálna pozornosť, buduje sa nátlak na svedkov či sa ponižujú verejný funkcionári.
Ešte v roku 2021slovenskí právnici upozorňovali na porušovanie princípov právneho štátu a spoločne pripravili výzvu, ktorú dokopy podpísalo viack ako 400 právnikov. Napriek ich veľkej snahe upozorniť na obrovský problém za posledné roky nezaevidovali žiadne zlepšenie. Práve naopak.
Archívne video: Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry kritizujú spôsob, akým sa používa paragraf 363
Slovenská advokátska komora sa od 1.4.2021 do 4.9. 2023 intenzívne venovala monitoringu celej situácie v slovenskom právnom štáte. Na základe týchto zistení a rovnako aj ako reakciu na snahu o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa rozhodli slovenskí právnici opäť ozvať a pripravili druhú výzvu, v ktorej kritizujú jednotlivé praktiky v slovenskom súdnictve.
Obrovským problémom je podľa nich masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach či zneužívanie trestných konaní na politické účely. "Podľa Výzvy obavy vyvolávala zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Ako signatári Výzvy uvedomujúc si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii, sme upozornili na to, že odpoveďou sa nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb," poznemanali členovia súdnych orgánov, advokátov či príslušníci právnických profesií vo výzve.
Okrem toho taktiež kritizovali "zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Obavy podľa nás vzbudzovalo aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým bolo umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám." Výpovede kľúčových svedkov pritom podľa nich neboli dostatočne preverené aj napriek tomu, že na nich stále celá obžaloba čo je podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie.
Ponižovanie a nátlak verejných funkcionárov
Slovenskí právnici taktiež kritizovali, "masívne porušovanie princípu prezumpcie neviny zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snažila porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti. Za veľký problém sme považovali aj vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Dochádzalo podľa nás k tomu, že sa systematicky, dlhodobo a vybraným médiám vynášali informácie zo spisov, ktoré následne prezentovali svoj zaujatý a subjektívny pohľad, pričom sme kritizovali fakt, že štátne orgány na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili." V niekoľkých prípadoch tak došlo k zverejnenie zápisníc obvinených z prípravného konania a to v celom znení. Takéto sprístupňovanie zápisníc môže ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb.
Najväčším problémom však vidia využívanie médií na diskreditáciu konkrétnych osôb. "Upozornili sme na to, že v mnohých prípadoch na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí boli vypočutí len ako svedkovia a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní sa predtým nevyhýbali, nebolo treba posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov," skonštatovali vo vyzve. Celú výzvu si môžeš prečítať TU.
