BRATISLAVA - Národná rada (NR) SR prerokuje návrh na zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci zrýchlený režim odsúhlasili vo štvrtok.
Nový rezort by mal vzniknúť od 1. januára 2024. Jeho vznik upravuje novela zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Cieľom zriadenia rezortu má byť posilnenie a zefektívnenie využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a tiež podpora rozpoznateľnosti značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie.
VIDEO
Ministerstvo má získať kompetencie v oblasti cestovného ruchu od Ministerstva dopravy SR a kompetencie v oblasti športu od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré sa má zároveň premenovať na Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
Neštátne zariadenia poradenstva a prevencie by mohol financovať štát
Cirkevné a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie by sa mohli financovať zo štátneho rozpočtu. Vyplýva to z novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorú vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR )SR posunuli do druhého čítania. Novele sa venujú v zrýchlenom režime.
Neštátne zariadenia poradenstva a prevencie by sa mali financovať zo štátneho rozpočtu na základe počtu detí, ktorým bola poskytnutá odborná činnosť. Zároveň tiež na základe počtu jednotlivých výkonov odbornej činnosti uskutočnených zariadením poradenstva a prevencie za uplynulý školský rok.
Cieľom zmeny je zabezpečiť rovnaký model financovania pre všetky poradenské zariadenia bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Cirkevné a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie doposiaľ získavali finančné prostriedky na mzdy a prevádzku od obcí alebo samosprávnych krajov z výnosu dane z príjmov fyzických osôb podľa počtu detí, ktorým boli poskytnuté služby v predchádzajúcom roku.
Novelu zákona o NZIS tiež prerokujú
Novelu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS) prerokujú poslanci Národnej rady (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom vo štvrtkovom hlasovaní. Z novely vyplýva, že všeobecní lekári by nemuseli zatiaľ uzatvárať dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pacientmi elektronicky. Povinnosť im mala pribudnúť od budúceho roka.
"Účelom návrhu zákona je predísť zlyhaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v SR od 1. januára 2024, a to nutnosťou uzatvorenia elektronickej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora, teda občianskym preukazom s čipom," vysvetlilo ministerstvo zdravotníctva. Upozornilo, že značná časť obyvateľov stále nemá občiansky preukaz s čipom.
Občania SR s trvalým pobytom, mladší ako 15 rokov alebo starší ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom, mali dostať pôvodne občianske preukazy bez podoby tváre do 31. decembra 2023. Doposiaľ sa vydalo viac ako 615.000 takýchto občianskych preukazov, ostáva ich ešte približne 570.000 kusov. Novela rieši pre chýbajúce občianske preukazy aj prístup zdravotníckych pracovníkov k elektronickým zdravotným záznamom z elektronickej zdravotnej knižky. Do konca decembra 2024 sa im má umožniť v určenom rozsahu na základe rodného čísla.
Štátna podpora pre nové letecké spojenia
Štát by mohol poskytnúť príspevok v civilnom letectve ako minimálnu pomoc alebo štátnu pomoc na vykonávanie pravidelnej leteckej dopravy na území SR alebo medzi slovenskými letiskami a letiskami mimo územia Slovenskej republiky. Majú sa tak podporiť nové letecké spojenia. Poslanci Národnej rady (NR) SR súhlasili, že vládny návrh novely zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Rezort dopravy predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa uvádza, že minimálna pomoc bude vo výške 200.000 eur pre jedného leteckého dopravcu. Vplyv na štátny rozpočet v roku 2024 je odhadovaný približne na 1,2 milióna eur.
"Uvedené odhadované sumy predstavujú predpokladané náklady na podporu priamych leteckých spojení a budú predmetom rokovaní medzi Ministerstvom dopravy (MD) SR a Ministerstvom financií SR v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky, zohľadňujúc povinnosti vyplývajúce z investičnej zmluvy," uviedol rezort dopravy.
Minister dopravy Jozef Ráž ml. (nominant Smeru-SD) spresnil, že zatiaľ ide iba o rámec, na základe ktorého by vláda v budúcnosti mohla podporiť akúkoľvek leteckú linku. V súvislosti s príchodom automobilky Volvo do Košíc je v príprave napríklad linka medzi Košicami a Göteborgom. Minister si vie predstaviť možnú podporu napríklad aj pre linku medzi Košicami a Bratislavou.
Vytvorený nástroj, na základe ktorého bude možné poskytnúť prostriedky na podporu liniek, má byť podľa rezortu dopravy nápomocný k umožneniu rýchlejšej mobility ľudí a k rozvoju cestovného ruchu v rámci regiónov. "Vytvorený nástroj zároveň umožní aj realizáciu záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú zo schválených investičných zmlúv," argumentuje MD SR v dôvodovej správe.
Rezort dopravy tiež uviedol, že opatrenia, ktoré prijala SR pre ochorenie COVID-19, mali zásadný vplyv na fungovanie podnikov, a to vrátane podnikov v oblasti civilného letectva a cestovného ruchu. Nový právny nástroj tak má podporiť nové letecké spojenia. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
Dlžníkom má s vyššími splátkami hypoték pomôcť mimoriadny daňový bonus
Hypotekárnym dlžníkom by mal so zvýšenými splátkami za rok 2023 pomôcť mimoriadny daňový bonus, ktorý si budú môcť uplatniť v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní za tento rok. Pri nových hypotékach od budúceho roka by sa mali zase zlepšiť podmienky pre uplatnenie existujúceho daňového bonusu na zaplatené úroky pre mladých.
Vyplýva to z návrhu na novelizáciu viacerých zákonov v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, ktorý Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania. Rokuje o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Mimoriadny daňový bonus sa má týkať všetkých hypoték, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku 2022. Jeho výška má byť 75 % rozdielu medzi splátkami, najviac však v sume 1800 eur ročne. Podmienkou jeho uplatnenia je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v SR, pričom daňovník nesmie nehnuteľnosť prenajímať.
Na nové hypotekárne zmluvy, uzavreté od 1. januára 2024, by sa mali zase vzťahovať upravené podmienky existujúceho daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie. Cieľom je zvýšenie podpory zabezpečenia bývania pre mladých.
"Nové podmienky navrhované pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky na bývanie obsahujú zvýšenie maximálneho príjmu z 1,3 na 1,6-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca určeného v navrhovanom ustanovení a zvýšenie maximálnej možnej hranice pre uplatnenie tohto daňového bonusu zo 400 eur na 1200 eur," priblížilo v návrhu ministerstvo financií. Daňovník si bude môcť uplatniť iba jeden z daňových bonusov zameraných na podporu bývania.
Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník si uplatnil bonus na zaplatené úroky neoprávnene, napríklad že nehnuteľnosť prenajímal, daňový bonus bude musieť vrátiť a zároveň dostane pokutu. Tá sa bude počítať za každý deň od lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si uvedený daňový bonus uplatnil, až do začatia daňovej kontroly. Výška pokuty bude trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej však 10 % ročne. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
Aj na Slovensku by mali firmy platiť minimálne 15 % globálnu daň z príjmu
Zabezpečiť minimálne 15 % zdanenie príjmov podnikateľov nachádzajúcich sa na Slovensku, ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, je zámerom návrhu zákona o dorovnávacej dani, ktorý Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania. Rokuje o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
Ide o transpozíciu európskej smernice, ktorou sa do práva EÚ prevzali odporúčania tzv. druhého piliera iniciatívy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k reforme medzinárodného zdaňovania. Návrh zákona sa vzťahuje na skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur, ktoré dosiahli v najmenej dvoch zo štyroch predchádzajúcich účtovných období.
"Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v Slovenskej republike bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane," priblížil rezort financií. Z pôsobnosti zákona majú byť vylúčené subjekty, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Účinnosť zákona sa navrhuje od 31. decembra 2023.
