BRATISLAVA – Silné regióny budú prioritou novej vlády. Cieľom je odbúrať byrokraciu, zmeniť legislatívu a peniaze naliať do prioritných regiónov. Len tak sa dá vyliečiť eurofondová depresia, ktorá tu vládne od Veroniky Remišovej, povedal pre topky.sk štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Michal Kaliňák. Odporúča primátorovi hlavného mesta, aby urobil audit na magistráte. Ten by bol najlepším riešením na upokojenie vzťahov medzi magistrátom, mestskými časťami, župou, ale aj obyvateľmi. Hlavné mesto Slovenska totiž patrí všetkým Slovákom.
VIAC VO VIDEOROZHOVORE TU:
Strana Hlas – SD hovorila o silných regiónoch. Programové vyhlásenie vlády je schválené a tiež hovorí o silných slovenských regiónoch. Čo to znamená?
Takmer štyri roky sme žili presným opakom silných regiónov. Keď bola pandémia, ľudia organizovali verejné zbierky. Keď vypukla vojna na Ukrajine, nie štát, ale samosprávy a verejné zbierky pomáhali. Starostovia a primátori viac sledovali sociálne siete ako zbierku zákonov. Bol to slabý štát a slabé regióny. Chceme v regiónoch garantovať ekonomickú stabilitu, legislatívnu predvídateľnosť a pokoj pre prácu. Vďaka tomu budeme vedieť povedať, že Slovensko nie je len krajina miest a dedín, ale Slovensko tvoria regióny – živý vidiek a dynamické mestá. Tomu chceme prispôsobiť všetky aktivity. Žiadne rozhodnutia nebudeme prijímať bez diskusie so samosprávami. A ak sa budeme baviť o presune kompetencií, tak iba s adekvátnym presunom peňazí.
Máte predstavu, koľko budete mať peňazí pre regióny?
Môžeme hovoriť o 15,5 miliardách eur v eurofondoch a viac ako 6 miliárd eur v Pláne obnovy. Obce v pripravovanej mape verejných investícií rozdelíme podľa veľkosti a podľa ich potrieb: školy, voda, budovanie kanalizácie a ďalšie... Každá samospráva bude vďaka jednej webovej stránke a informácií vedieť, čo budeme podporovať, z akých zdrojov a v akom objeme. Potom pôjdeme do druhej časti na mapy verejných investícií. Bude to bič na každého kompetentného, ale aj obrovská miera dôvery voči samosprávam. Prvou mapou, ktorú pripravujeme v rámci spomínanej mapy verejných investícií, je mapa možností a druhá je mapou príležitostí. V abecednom poradí si zoradíme podľa okresov obce a jasne si povieme, komu čo chýba. Či je to zberný dvor alebo kanalizácia. Štát dá tak najavo, že máme jasnú predstavu o tom, v akom stave sú naše samosprávy. A oni ako oprávnení žiadatelia budú vedieť, že štát na ne nezabúda. Aby to bolo aj efektívne, chceme čo najviac peňazí z eurofondov presunúť do regiónov.
Slovensko nie je v čerpaní eurofondov príliš efektívne. Máme veľkú byrokraciu a zdĺhavý legislatívny proces. Plánujete aj v tejto oblasti zmenu?
Bude viacero krokov. Jedným z nich je revízia nového programovacieho obdobia. Pod tlakom vojny na Ukrajine a snahy EÚ znížiť rozpočet pre členské krajiny, aby sa čo najväčší balík presunul na Ukrajinu, bude musieť dôjsť k zmenám. Na to sa pripravíme. Rovnako plánujeme presunúť čo najviac peňazí z eurofondov na regióny. Treťou vecou sú verejné obstarávania. V zákone o verejnom obstarávaní je jedna „čarovná“ veta, ktorá hovorí, že proces obstarávania „mohol mať vplyv“. Nikto nikdy nepreukázal, či mal alebo nemal vplyv, ale môže byť udelená pokuta 25 percent. V zákone je titul právnej neistoty, na ktorý sa neraz odvolávame práve pri pokutách, čo je šialené. Napríklad obce z dolných Kysúc v apríli pred piatimi rokmi dostali rozhodnutie z Úradu pre verejné obstarávanie, že ich proces verejného obstarávania je v poriadku. Išli obstarávať Zberný dvor. Bolo to v roku 2018. V roku 2023 rovnakom mesiaci dostali stanovisko ÚVO, ktoré rušilo pôvodné stanovisko. Dôvod? Lebo proces obstarania mohol mať vplyv. Hoci nevieme aký, ale udelili korekciu 25 percent. Poznám príklad aj obce, ktorá dostala len 10 percentnú pokutu, pričom pre malú obec je to astronomická čiastka. A to len preto, že proces obstarania „mohol mať vplyv“. Samosprávy sú tak vybičované, že eurofondom prestali veriť a starostovia sa boja riskovať svoje meno v obci.
Ktoré regióny boli doteraz protežované a na ktoré sa kašľalo?
Ak sa pozrieme na to, ako sa vyvíja ekonomika, životná úroveň a HDP, tak čo najbližšie k Bratislave je bohatší región. Je to historicky dané pre cesty a celkovú infraštruktúru pri hlavnom meste. S Richardom Rašim sme koncipovali program pre stranu Hlas – SD a teraz sme ho preklopili do PVV. Zhodli sme sa na tom, že treba sa aj inak pozerať na regionálny rozvoj. Eurofondy nie sú cieľ, ale prostriedok. To je prvý moment, ktorý doteraz chýbal. Na Slovensku máme 79 okresov a z toho je 36 prihraničných. Prihraničie musíme vnímať ako vstupnú bránu na Slovensko a toto je obrovská investičná príležitosť. Ďalej takmer 40 percent ľudí nemá kanalizáciu, 350 tisíc ľudí si nevie denne nakúpiť rohlíky a mlieko, lebo sú v potravinovej púšti. Chceme urobiť také opatrenia, aby nikto nebol potrestaný za to, na akej adrese sa narodil. Celá republika je investičná príležitosť. A to súvisí aj s nazeraním na najchudobnejšie zaostalé regióny. Máme zákon o regionálnom rozvoji a rovnako s tým máme zákon o zaostalých okresoch. Kritérium, aby tam nejaký región bol, je nezamestnanosť. Otočme to. Nie najmenej rozvinutý či zaostalý okres, ale pri prioritný. Nie kritérium nezamestnanosť, ale zamestnanosť, vzdialenosť ľudí k nemocnici, škole a zariadeniam sociálnych služieb. Rovnako aj pomer medzi tými, ktorí majú prácu k celkovej skladbe a štruktúre obyvateľov. To nám vytvorí lepší obraz o tom, aká je reálna sociálno – ekonomická štruktúra obyvateľstva. A na to nasmerujme pomoc pre prioritné okresy. Najviac z týchto okresov je v prihraničí.
Na tie sa budete sústreďovať?
Áno. A to z dvoch strán. Najprv zmeníme uhol pohľadu a dáme im peniaze, aby sa naštartovali. Na druhej strane Maďari, Česi a Poliaci potrebujú naše prihraničie na spoločné čerpanie eurofondov. Avizujú, že pôjdu s našimi mestami a obcami do projektov ako sú cesty a cyklotrasy, lebo neexistuje žiadna jazyková a kultúrna bariéra. Problémom je, že u nás verejné obstarávania sú také zdĺhavé a náročné, že každý projekt, ktorý by u nás stál dva roky, im brzdí vlastnú investíciu. Tu sa ukazuje, že ak chceme Slovensko z regiónov postaviť na nohy, tak sa musíme inšpirovať zákonmi, ktoré fungujú u susedov.
To znamená, že tieto regióny sa budú podporovať na úkor bohatších ako je Bratislava?
Vôbec nie. Časť eurofondov prechádza na každý región. Je tam napríklad prepočet podľa HDP alebo počtu obyvateľov. A to bude férové. Čím je región chudobnejší, musí mať väčšiu dotáciu. Chudobný región musí dobehnúť ten bohatý. A bohatý musí mať dosť možností na to, aby neupadal, ale aby ďalej rástol. Ak sa však bavíme o Bratislave, tak potom je otázka či hlavné mesto SR je dnes také dôveryhodné, aby sme mohli povedať, že má jasnú predstavu o svojom rozvoji. A či je to pýchou Slovenskej republiky z pozície hlavného mesta.
Niektoré mestá pred časom ohlásili, že budú zvyšovať daň z nehnuteľností, lebo im chýbajú peniaze. Je to nevyhnutný krok, aby mohli mestá fungovať a zachovať si štandard poskytovaných služieb? Alebo sa to dá rozmeniť na drobné a je iná situácia v Bratislave a v iných mestách?
Situácia je všade rovnaká, len rozdiel je vo výške balíka, ktorý samospráve chýba. Samosprávy zvyšujú dane a poplatky. Dalo sa to čakať. A to z viacerých dôvodov. Presun kompetencií bez peňazí, odobratie peňazí samosprávam. To boli kroky a vedeli sme, že bude zle. Môžem vymenovať každý rok. Ak samosprávy hospodárili so stratou, tak bolo jasné, že prejedajú svoju vlastnú rezervu, lebo nemajú vlastné peniaze a štát im ich odoberá. Popri daniach a poplatkoch teraz zažijeme novú daň a tou bude Matovičova daň a nový Hegerov poplatok. Nové dane a poplatky znamenajú, že ľudia zaplatia zlyhania bývalej vlády. Nenastupuje príjemná situácia, ale všetci sme to museli očakávať. Druhá vec je, do akej miery je to nevyhnutné z hľadiska rozsahu. Daň a poplatok v meste nemôže byť za trest, ale za služby. Je otázka, či viem zabezpečiť také služby, na ktoré peniaze zoberiem. A to je príklad Bratislavy, kde sa ľudia môžu sami seba pýtať, či dostávajú adekvátne služby za dane a poplatky, ktoré sa zvyšujú. Môžu sa to pýtať majitelia psov, ale aj ľudia, ktorí nemajú kde zaparkovať.
Chodíte do Bratislavy často. Boli ste roky na čele ZMOSu. Ako vnímate služby poskytnuté mestom a čo za to dostávame?
Rozpočet je kompromis medzi príjmami a výdavkami, medzi potrebami ľudí a možnosťami samosprávy. Rozpočet môže byť len tak nastavený, aby zohľadňoval chýbajúce peniaze, ktoré viem získať. Jednou z možností, ako získať tieto peniaze do rozpočtu, sú práve dane. Často jazdím po Bratislave s taxíkmi a každý mi hovorí, potrestaný parkovacou politikou. Aký zmysel má nastavovať rozpočet alebo dane, ak to nekomunikujem s ľuďmi, nevysvetlím im situáciu. V niekoľkých blogoch som v minulosti kritizoval Matúša Valla a stále si za tým budem stáť. Z Bratislavy urobil bublinu, ktorú nafukuje. Neviem spárovať, ktoré významné investičné aktivity začal a ktoré dokončil. Ale zo sociálnych sietí sa mesto komunikuje ako mimoriadne dynamické. Príde mi to skôr ako hitparáda tém, ktoré by boli fajn v čase, keby Bratislava riadne fungovala.
Máte pocit, že nefunguje? Ako vidíte hospodárenie na magistráte?
Nerozumiem vcelku hospodáreniu mesta ako takému. Máme dlhodobo problémy so znižovaním príjmov pre samosprávy, ale kontinuálne prichádza k nárastu zamestnancov na magistráte. Samosprávam neprichádzajú nové kompetencie, s ktorými potrebujeme zvyšovať počty ľudí. Samosprávam odchádzajú peniaze.
Magistrát argumentuje, že prepustil 90 ľudí.
Otázne je, koľko ľudí si našlo prácu na magistráte cez Matúša Valla. To je už obrovská fabrika, kolos. Máme tu inštitúty, ktoré znejú fajn do momentu, kým nezistíme, že človek má na starosti dopravu a on netuší, ktorá ulica je v Bratislave ktorá. Mám vážne pochybnosti o odbornosti, ak si spomeniem, keď počas pandémie boli všetky podniky zavreté, ale mesto Bratislava zamestnalo nočného primátora. Máme splnomocnenca pre vzťahy s mestskými časťami a Metropolitný inštitút, s ktorým si viem predstaviť viac medializovaných káuz ako veci, ktorým by niekto zatlieskal. A to je otázka, do akej miery takéto vedenie mesta dokáže byť dôveryhodné pre vlastných ľudí a aj pre vládu.
Zastupujete vládu. Je pre vás vedenie hlavného mesta dôveryhodné? Plytvá peniaze Bratislavčanov?
Nemám dôveru voči štýlu, akým financuje Bratislava svoje oprávnené potreby a nevyhnutné požiadavky.
Poslanci za Smer – SSD do parlamentu predložili návrh na zmenu cestného zákona, ktorý by umožnil štátu rozhodovať o cestách v mestách. Rezort dopravy by tak mohol vykonávať dozor nad všetkými cestami. Mnohí to čítajú tak, že ide o cyklotrasu na Vajanského nábreží a pripravovanú jednoprúdovku na Šancovej ulici.
Každý kto tieto lokality v Bratislave pozná, je jedno či je to Bratislavčan alebo návštevník, musí byť z takýchto riešení zhrozený. Sú to nápady a odvaha z nevedomosti. Nie som fanúšikom toho, ak niekto do parlamentu predloží novelu či nový zákon a nie je konzultovaný s dotknutými stranami. Z toho pohľadu to nebolo šťastné riešenie. Na druhej strane to možno bol signál, že súčasné vedenie Bratislavy môže byť pro svojich rozhodnutiach až zbraňou hromadného ničenia.
