BRATISLAVA - Tento rok by mali dôchodcovia získať okrem 13. dôchodku v doterajšej výške ešte jeden mimoriadny príspevok. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli vládny návrh novely zákona o 13. dôchodku do druhého čítania. Rokujú o ňom v skrátenom legislatívnom konaní, prejsť by ho mali celý už na aktuálnej schôdzi.
Mimoriadny príspevok mal byť podľa pôvodne predloženého návrhu v sume 150 eur pre všetkých poberateľov dôchodku. Strana Hlas-SD už avizovala, že sa táto suma zvýši pozmeňujúcim návrhom na 300 eur. Vyplatená má byť v priebehu decembra.
Archívne video: Koaličné OĽaNO na čele s Matovičom je rado, že schválili zmenu ústavy a zakotvenie volebného systému
Súčasná výška 13. dôchodku, odstupňovaná od 50 do 300 eur podľa príjmu dôchodcu, je podľa ministerstva práce neprimeraná a aktuálne je v legislatívnom procese návrh novej právnej úpravy. Cieľom je, aby sa jeho suma od roku 2024 odvíjala od výšky priemerného dôchodku. Túto zmenu však nie je možné technicky zrealizovať v tomto roku, kompenzovať sa to má jednorazovým dodatočným príspevkom. Účinnosť novely sa navrhuje dňom jej vyhlásenia.
Novelu týkajúcu sa nemocníc posunuli takisto do druhého čítania
Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Rozhodli o tom v poludňajšom hlasovaní. Návrhu sa plénum venuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrh hovorí o tom, že optimalizácia siete nemocníc bude zatiaľ pokračovať za plného rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti vo všetkých nemocniciach na prechodné obdobie. Zároveň sa má posunúť dátum zavedenia maximálnych čakacích dôb na operácie.
Ministerstvo zdravotníctva by po novom do konca roka mohlo vydávať rozhodnutia o podmienenom zaradení nemocníc do siete. Chce tým zabezpečiť kontinuitu poskytovania zdravotnej starostlivosti aj v nemocniciach, ktoré rozhodnutie v riadnom termíne nedostali.
Výbor k predstaveniu policajného prezidenta nebol uznášaniaschopný
Na mimoriadne zasadnutie parlamentného brannobezpečnostného výboru k predstaveniu dočasne povereného policajného prezidenta Ľubomíra Soláka v stredu neprišiel dostatok poslancov. Výbor preto nebol uznášaniaschopný. O zvolanie požiadali opoziční poslanci. Predseda výboru Tibor Gašpar (Smer-SD) považuje iniciatívu opozičných poslancov za zbytočnú. "My sme sa mali zísť a diskutovať o poverenom funkcionárovi Policajného zboru, čo som v minulosti Policajného zboru a politiky ešte nezažil," komentoval.
Gašpar potvrdil, že medzičasom prišla žiadosť o vypočutie Soláka ako kandidáta na stáleho šéfa polície. Výbor chce zvolať čo najskôr. Jedným z možných termínov vypočutia je štvrtok (23. 11.). "Všetko súvisí s tým, akým spôsobom sa ešte bude vyvíjať program tejto schôdze," načrtol. V súvislosti s avizovaným odvolávaním ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) potvrdil, že za ním stojí.
Podpredseda výboru Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) skonštatoval, že výbor iniciovali preto, aby sa ministerstvo vnútra nevyhlo verejnému vypočutiu na výbore. Obštrukciu zo strany koaličných poslancov považuje za úplne zbytočnú. "Dnes nám bolo oznámené, že verejné vypočutie bude v najbližších hodinách, čiže dnes sme sa mohli pokojne dohodnúť, že zajtra je verejné vypočutie, a teda by tento výbor aj stratil opodstatnenie," poznamenal. Podľa poslanca Juraja Krúpu (SaS) sa potvrdila arogancia moci zo strany koalície. Namieta, že sa nekonalo už viacero výborov zvolaných opozíciou. "Keby nás informovali ako opozíciu o tom, že vypočutie sa uskutoční zajtra, tak sme si toto mohli ušetriť," podotkol.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) poveril Soláka funkciou policajného prezidenta minulý týždeň. Vystriedal povereného šéfa polície Rastislava Polakoviča, ktorý vo funkcii pôsobil od konca októbra, po odvolaní policajného prezidenta Štefana Hamrana. V utorok (21. 11.) minister avizoval, že Soláka navrhne do funkcie šéfa polície aj nastálo.
