BRATISLAVA – Vyčíňanie prírody a vesmírne divadlo sa predsa nemohli objaviť bez toho, aby mali hlbší význam a nepredikovali minimálne koniec Slovenska, či dokonca koniec celého sveta. Presne takéto tvrdenia sa totiž na sociálnych sieťach začali šíriť v súvislosti s nedávnym zemetrasením a polárnou žiarou, ktorú sme počas víkendu mohli vidieť na niektorých miestach Slovenska. Ba čo viac – za pravdu týmto teóriám má dávať aj červená farba polárnej žiary.
archívne video
Nádherné nebeské divadlo, ktorého sme boli svedkami počas víkendu, sa stalo obeťou hoaxov. Polárna žiara je typická najmä pre severné oblasti našej zemegule, avšak z času načas máme šťastie spozorovať ju aj v našich zemepisných šírkach. Takáto situácia nastala aj cez víkend, kedy ľudí v mnohých kútoch Slovenska ohúrila výrazná tmavoružová až červená polárna žiara. Práve jej farba sa však stala kameňom úrazu. Keďže bežní ľudia si polárnu žiaru predstavujú v klasickej zelenej farbe, to, že zrazu bola iná, u niektorých vzbudilo podozrenie. Obavy však rozhodne nie sú na mieste.
„Polárna žiara vzniká, keď elektricky nabité častice slnečného vetra, hlavne elektróny ale aj protóny, alfa-častice a niektoré ťažké ióny dopadajú na vrchnú vrstvu atmosféry. Náraz častice spôsobí u molekuly alebo atómu nabudenie zodpovedajúce zmenenej elektrónovej konfigurácii. Elektrón ´vyskočí´ na vyššiu energetickú hladinu. Po krátkom čase sa elektrón vráti na pôvodnú hladinu a je vylúčené svetlo (fotón). Všeobecne sa tomu hovorí fluorescencia. Pokiaľ je elektrón odtrhnutý od atómu alebo molekuly a následne sa do atómu alebo molekuly vráti za uvoľnenia svetla, hovoríme o rekombinácii,“ vysvetlila polícia s odvolaním sa na portál imeteo.sk.
"Polárne žiary sa na Zemi vyskytujú hlavne v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra, – elektricky nabitá plazma s priemernou rýchlosťou približne 500 – 833 km/s (až do 3 000 000 km/h) a s hustotou približne 5 × 10^6 častíc na m^3 v blízkosti zeme, sú vychýlené magnetickým poľom Zeme pozdĺž línií magnetického poľa a sú nachýlené k pólom. V oblasti pólov smeruje magnetické pole kolmo k povrchu Zeme, a častice môžu vstúpiť do atmosféry. Plazma po opustení Slnka potrebuje približne 2 – 4 dni na dosiahnutie Zeme pri vzdialenosti Zem – Slnko približne 150 mil. km. Polárne žiary v blízkosti severného pólu sa nazývajú Aurora borealis a v blízkosti južného pólu Aurora australis,“ dodali.
Tento fascinujúci jav možno však vidieť aj vo vyšších zemepisných šírkach strednej Európy, ale len za mimoriadnych okolností, keď je slnečná aktivita veľmi vysoká a geomagnetická búrka silná. Takéto prípady sú však veľmi zriedkavé a nepravidelné. Nie však nemožné, ako sme sa presvedčili aj počas posledných dní.
Prečo nebola zelená?
Čo sa týka samotného sfarbenia, ktoré bolo tentokrát ružovo-červené, tak platí, že farba polárnej žiary závisí od výšky a druhu nabudených atómov alebo molekúl v atmosfére. Najčastejšie sa vyskytuje zelená farba, ktorá je spôsobená stretom elektrónov s atómami kyslíka vo výške asi 100 km. Rovnako tak, hoci menej často, môžete natrafiť aj na iné farby polárnej žiary. Modrá farba je spôsobená rovnakým procesom, ale vo vyšších vrstvách atmosféry, okolo 60 km. Červená farba, akú sme videli aj my cez víkend, je spôsobená stretom elektrónov s protónmi dusíka v nižšej atmosfére, stále však minimálne vo výške 200 km. „Keď molekuly kyslíka kolidujú s iónmi vo výške asi 95 kilometrov, vznikne zas typická zelená farba. Rôzne kombinácie týchto farieb tvoria rôzne odtiene a vzory polárnej žiary,“ dodali.
