BRATISLAVA - Európska centrálna banka (ECB) potrebuje dôkladne posúdiť rastúci vplyv minulých menovo-politických rozhodnutí na infláciu a hospodárstvo eurozóny. Ďalšie sprísnenie menovej politiky by mohlo prísť, ak by prichádzajúce riziká k takémuto kroku nútili. Guvernér NBS Peter Kažimír tak v pondelok reagoval na rozhodnutie ECB ponechať kľúčové úrokové sadzby nezmenené.
Pri vyjadreniach o možnom definitívnom ukončení zvyšovania úrokových sadzieb je podľa guvernéra si treba zachovať chladnú hlavu. "Osobne by som chcel, aby sme boli na konci cesty, no inflačné riziká sa ešte úplne nerozptýlili a musíme zostať ostražití. Stručne povedané, ďalšie sprísnenie by mohlo prísť, ak by prichádzajúce riziká k takémuto kroku nútili," objasnil Kažimír.
Archívne video
Dodal, že decembrová aktualizácia prognózy inflácie pre celú eurozónu poskytne jasnejší obraz o situácii a môže potvrdiť, že pokles inflácie napreduje. "Dúfam, že inflačné riziká súvisiace s eskaláciou tragického konfliktu na Blízkom východe sa nakoniec nenaplnia," uviedol guvernér. Ekonomika eurozóny je dnes podľa neho už aj bez toho vystavená kombinácii faktorov spomaľujúcich rast.
V marci by už malo byť podľa Kažimíra jasnejšie, ako dopadlo vyjednávanie miezd na celý rok a či sa nerozbehne špirála vysokých cien a vysokých miezd. Dodal, že až potom bude na mieste vyhlásiť, že cyklus sprísňovania sa skutočne skončil a NBS prejde do monitorovacej fázy.
"Ako som povedal pri niekoľkých príležitostiach, budeme musieť zostať na vrchole niekoľko nasledujúcich štvrťrokov. Stávky na zníženie sadzieb už v prvej polovici budúceho roka sú úplne nemiestne," uzavrel.
ECB vo štvrtok (26. 10.) na svojom októbrovom zasadnutí ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené, na viacročných maximách. Prerušila tak najdlhšiu sériu dvíhania úrokov vo svojej 25-ročnej histórii, keďže inflácia sa začína spomaľovať a ekonomický výhľad eurozóny sa zhoršuje.
