Aj napriek tomu, že v dnešnej dobe je udržateľnosť a ekologická ohľaduplnosť stále dôležitejšou témou, Slovensko nie je krajinou, ktorá by v týchto trendoch napredovala.
K prírode sa nestaviame až tak zodpovedne a aj spracovanie odpadu je našou slabou stránkou. Produkcia odpadu je stále vysoká a väčšina z neho končí na skládkach, kde sa s ním už ďalej nič nerobí. V porovnaní s takým Rakúskom či Belgickom, kde už pomaly skládky odpadu ani nemajú, pretože vo veľkej miere recyklujú a energeticky zhodnocujú všetko, čo sa dá, sa slovenské skládky nemôžu ani porovnávať.
Významnú časť celkového objemu odpadu predstavuje stavebný odpad, a to predovšetkým kvôli svojej hmotnosti a rôznorodosti materiálov. A aj preto, že čím ďalej, tým viac sa buduje, stavia či rekonštruuje. Podľa odhadov až 40 percent všetkého vyprodukovaného odpadu tvoria stavebné materiály, ako je výkopová zemina, kamenivo, betón, sadra, škridly, tehly či keramika.
Kde končia všetky sutiny?
Tento cenný materiál končí na skládkach, dokonca niekedy aj mimo nich. Potenciál využitia stavebného odpadu je viac než žiadaný, no aj napriek tomu končí až polovica stavebného odpadu na slovenských skládkach. Takýto odpad dokáže byť veľmi efektívne využitý na výrobu nových stavebných produktov. A pri súčasných cenách materiálov v stavebníctve môže tak recyklácia a opätovné využitie stavebného odpadu znížiť náklady v tomto odvetví a zároveň prispieť k udržateľnosti.
Takýto nevyužiteľný odpad nadobúda ďalší rozmer využitia a zo stavebného odpadu tak môže vzniknúť stavebný materiál. Tak to robí aj slovenská firma PN recykling, ktorá vytvára podmienky pre materiálové zhodnocovanie. „Stavebný odpad jednoducho odvezieme zo stavenísk a následne z neho prostredníctvom mobilného drviča vytvoríme recyklát. Ten je využiteľný ako náhrada klasického prírodného kameniva vhodného na podkladové vrstvy komunikácií, parkovísk či chodníkov,“ tvrdí Rastislav Šimko, manažér PN-Recykling.
Stavebný odpad po novom zasiahli zmeny
Do praxe vstúpila minulý rok reforma ministerstva životného prostredia v podobe novely zákona o odpadoch. Jej hlavným cieľom je predchádzať vzniku stavebného odpadu a dosiahnuť vyššiu mieru recyklácie. Táto zmena priniesla opatrenia, na základe ktorých sa musí recyklovať najmenej 70 % stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný. Reforma sa, navyše, týmito opatreniami dotkne aj obehovej ekonomiky v oblasti stavebného odpadu, čo by malo priniesť pozitívny dopad pre rozvoj krajiny. Ako tvrdí manažér zberného dvora PN recykling, ktorý sa zaoberá aj recykláciou stavebného odpadu, Ratislav Šimko, zmeny zákona vplývajú aj na podnikateľov: „Zaznamenali sme, že klienti sú disciplinovanejší. Avšak stále to nie je to, čo by sme očakávali. Zvýšenie kontrol s nakladaním odpadu by mohlo pomôcť k dodržiavaniu a nakladaniu so stavebným odpadom.“
Od tejto povinnosti sú oslobodené stavby menšieho rozsahu, ako sú napríklad rodinné domy. Dôvodom je, že pri týchto stavbách a najmä pri ich rekonštrukciách vznikajú odpady s problematickou recykláciou – napríklad omietky, staré zatepľovacie materiály, strešné krytiny, ktoré môžu obsahovať azbest a pod.
Nielen legislatívna povinnosť recyklácie, ale aj ekonomická výhodnosť používania recyklátov má vyústiť do zníženia produkcie najobjemnejšej časti všetkého odpadu, za čo bojuje celá Európska únia. Slovensko sa tak opäť posunie o krôčik ďalej a posilní tak svoju pozíciu vo svetových rebríčkoch nakladania s odpadom.
Advertoriál pripravený v spolupráci s PN recykling.
