BRATISLAVA – Vyhlásenie nedávno ohlásenej koalície Smer-SD, Hlas-SD a SNS o nomináciách na miesta šéfov jednotlivých rezortov je už za rohom. Vieme, ako sa jednotlivé strany rozhodli pri deľbe moci a aj to, aké mená zasadnú na stoličky šéfov ministerstiev. Zatiaľ čo Smer s Hlasom obsadia najväčší počet exekutívnych funkcií, SNS sa bude zatiaľ musieť uspokojiť len s dvoma, naprázdno však rozhodne neobídu.
archívne video
Pomer síl v budúcej vládnej koalícii je už známy. Strany Hlas, Smer a SNS si už jednotlivé ministerstvá rozdelili, do éteru prenikli už aj prvé mená. Podľa dohody, ktorú strany svojim voličom priblížili ešte v stredu, by tak víťaznému Smeru prischlo hneď sedem rozhodujúcich funkcií a to post predsedu vlády spolu so šiestimi ministerskými kreslami, informuje Denník N.
Strana Hlas-SD si napriek 3. miestu v parlamentných voľbách vydupala svoje pevné miesto a ich nominanti zasadnú na stoličky šéfov siedmich ministerstiev. S prázdnymi rukami neobíde ani strana SNS, ktorá zatiaľ získala dve ministerstvá, s príchodom 1. januára by im však mal pripadnúť novovzniknutý rezort.
Smer obsadí premiérske kreslo: Do výkonných funkcií zasadne Kaliňák aj Kamenický
Podľa dostupných informácií by na post premiéra mal zasadnúť trojnásobný premiér Robert Fico. Smer-SD však svoj vplyv roztiahne aj na minimálne šesť ďalších postov. K slovu by sa mal dostať podpredseda strany Robert Kaliňák, ktorý by sa mal stať novým šéfom obrany. Za rezort financií by mal zodpovedať Ladislav Kamenický, ktorý túto funkciu zastával už v rokoch 2019-2020.
Smer ašpiruje aj na obsadenie rezortu zahraničia, pričom pri tejto nominácii sa skloňujú dve mená- Juraj Blanár a Ján Kubiš. Diplmat Kubiš sa však vyjadril, že ponuku na post ministra zahraničných vecí od novej vládnej koalície neočakáva a pokračuje v zbere podpisov pre prezidentskú kandidatúru.
Juraj Blanár by podľa dohôd mohol zasadnúť na diametrálne odlišný rezort, konkrétne by mohol riadiť ministerstvo dopravy. Na post ministra spravodlivosti by mal zasadnúť Boris Susko (Smer-SD) a šestku ministerstiev by zavŕšil Richard Takáč, ktorý by zasadol na kreslo ministra pôdohospodárstva.
Hlas podrží väčšinu rezortov, v hre sú všetky známe mená
Najdôležitejším ministerstvom obsadeným stranou Hlas-SD by sa mal stať rezort vnútra, ktorého novým šéfom by mal byť podpredseda strany Matúš Šutaj Eštok. Poslanci Hlasu ašpirujú aj na ďalšie tri dôležité ministerstvá. Novým šéfom rezortu práce by sa mal stať Erik Tomáš a za ministerstvo školstva by mal po zostavení novej vlády zodpovedať Tomáš Drucker.
Šéfkou ministerstva hospodárstva by sa mala stať bývalá ministerka vnútra Denisa Saková a o svoje miesto sa prihlásil aj bývalý košický primátor a šéf rezortu zdravotníctva (2008- 2010) Richard Raši, , ktorý zasadne na post šéfa Ministerstva informatizácie a regionálneho rozvoja. O slovenské zdravotníctvo by sa podľa predbežných informácií mala starať Zuzana Dolinková. Strane Hlas pripadne aj siedma funkcia. Vicepremiérom pre eurofondy a plán obnovy by sa mal stať Peter Kmec.
Najslabší hráč, SNS, neodíde s prázdnymi rukami
Aj keď strana SNS dodala len pár potrebných kresiel na dosiahnutie väčšiny v parlamente, z koaličnej dohody rozhodne neodídu naprázdno. Podľa podľa pôvodných informácií ašpiroval na kreslo ministra kultúry bývalý aj súčasný poslanec NRSR Tomáš Taraba, ten to však spochybnil a tvrdí, že ministrom kultúry nebude.
O ministerstvo životného prostredia by sa mal postarať Rudolf Huliak. SNS však obdrží aj tretiu funkciu. V rámci koaličnej dohody sa špekuluje o zriadení nového ministerstva, ktoré by malo svoju funkciu zohrávať už od 1. januára 2024. Práve na post šéfa novovzniknutého rezortu by mal zasadnúť ďalší z nominantov SNS, o koho by však šlo je zatiaľ neznáme.
