BRATISLAVA - Už v tomto roku Slovensko dosiahlo takú mieru zamestnanosti, ktorú sa zaviazalo splniť do roku 2030. Pozitívne sú aj správy z regiónov. Až v piatich krajoch ubúdal počet nezamestnaných. Do pracovného procesu sa podarilo zapojiť aj desiatky dlhodobo nezamestnaných. Koľko je na Slovensku zamestnaných cudzincov? Čo malo vplyv na rekordne nízku nezamestnanosť? Rozprávali sme sa so štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jurajom Káčerom.
Viac vo VIDEOROZHOVORE
Miera nezamestnanosti je najnižšia za dva a pol roka, prvýkrát klesla pod 6 percent. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. Teší vás takéto číslo?
Áno, samozrejme nás to teší. Obavy zo zhoršenia situácie na trhu práce v dôsledku pandémie alebo vojnového konfliktu v ostatných dvoch-troch rokoch sa našťastie nepotvrdili. Pozitívny vývoj potvrdzujú aj čísla o miere evidovanej nezamestnanosti, ktorá za mesiac august dosiahla hodnotu 5,23 percenta. Pričom v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidujeme približne 148 500 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Taktiež možno vidieť vysokú mieru zamestnanosti, ktorá za druhý kvartál 2023 dosiahla hodnotu 77,5 percent a výrazne tak prekročila národný cieľ do roku 2030.
Aký je stanovený cieľ?
Je to 76,5 percenta. Aktuálne je na Slovensku zamestnaných približne 2 600 000 ľudí.
Nezamestnaných celkovo ubúdalo v piatich z ôsmich regiónov. V ktorých a prečo?
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pozorujeme za posledný rok výraznejší klesajúci trend počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie. Teší ma, že na strednom a východnom Slovensku tento pokles predstavuje aj viac ako jedno percento. Najvýraznejší medziročný pokles pozorujeme v Prešovskom kraji, kde pokles predstavuje 1,72 percenta. Iný trend pozorujeme v západoslovenských krajoch, kde je dlhodobo úroveň nezamestnanosti najnižšia. Konkrétne ide o Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj, kde je prirodzene medziročný pokles nižší a predstavuje v priemere 0,3 percenta. Slovenská ekonomika je naviazaná na vývoj vo zvyšku EÚ, kde tiež prevláda relatívne pozitívny vývoj na trhu práce. Vývoj v jednotlivých krajoch zvykne byť podobný. Vidíme aj zvýšenú investičnú aktivitu, ktorá bola posledné roky smerovaná najmä na stred a východ Slovenska. Čo sa týka poklesu miery evidovanej nezamestnanosti, väčšinu uchádzačov o zamestnanie (cca 70 %) sa podarilo uplatniť na trhu práce - nástupom do pracovného pomeru alebo začatím vykonávania SZČO.
Výrazne sa znížil počet osôb v kategórii so základným vzdelaním. Boli to práve ľudia, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní?
Počet uchádzačov o zamestnanie so základným vzdelaním sa oproti januáru 2023 (45 888) v auguste znížil o 3 000 osôb. Áno, v prevažnej miere išlo o dlhodobo nezamestnaných.
Znížil sa teda počet dlhodobo nezamestnaných. Aké opatrenia prispeli k tomuto trendu?
Pozitívny trend v dôsledku pozitívneho vývoja v oblasti zamestnanosti a nezamestnanosti vidíme aj u tejto skupiny nezamestnaných. Ich podiel na celkovom počte disponibilných evidovaných nezamestnaných je však stále vysoký. Je to približne 50 percent. Bariéry pre ich uplatnenie na trhu práce spočívajú najmä v kombinácii viacnásobného znevýhodnenia. Ide napríklad o nízku kvalifikáciu, vyšší vek, prípadné zdravotné postihnutie alebo o absenciu pracovných návykov a zručností. Za postupné znižovanie počtu dlhodobo nezamestnaných osôb vďačíme tvorbe pracovných miest a zamestnávateľom, ktorí sa rozhodli s touto skupinou uchádzačov o zamestnanie pracovať, prijali ich do zamestnania a integrujú ich na pracovnom trhu. Ako som spomínal, za posledné roky dochádza k orientácii nových investícií na stredné a východné Slovensko. Verím, že trend znižovania počtu dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie bude v budúcnosti pokračovať aj vďaka budúcim zamestnávateľom Volvo v Košiciach a Winkelmann v Rimavskej Sobote.
Majú vplyv na tento trend aj projekty rezortu práce, ktoré sú financované aj z peňazí EÚ?
Nepochybne áno. Ide najmä o realizáciu projektov na podporu vzdelávania (REPAS+ a KOMPAS+), v rámci ktorých majú uchádzači o zamestnanie možnosť získať, zvýšiť, resp. zmeniť si svoju kvalifikáciu v rámci rekvalifikačných programov či získať alebo zvýšiť zručnosti v rámci kompetenčných kurzov. Prostredníctvom týchto projektov bolo podporených viac ako 24 tisíc uchádzačov o zamestnanie, pričom takmer polovica z nich sa do 6 mesiacov od skončenia kurzu aj zamestnala. Ďalšou skupinou sú projekty na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, kde sa ako najviac efektívne aktivity ukázalo poskytovanie finančného príspevku zamestnávateľovi, absolventská prax či príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti. Okrem toho k znižovaniu nezamestnanosti prispieva aj rozvoj sektora sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikov. Dnes na Slovensku nájdeme vyše 590 sociálnych podnikov, ktoré vytvorili viac ako 6 720 pracovných miest, pričom 4 600 z nich obsadili znevýhodnené, zraniteľné, alebo zdravotne znevýhodnené osoby.
Zdá sa, že sa nepotvrdili obavy niektorých Slovákov, že Ukrajinci nám budú brať prácu, keď nám klesla nezamestnanosť...
Tu musím podotknúť, že občania Ukrajiny boli aj pred vypuknutím vojnového konfliktu najpočetnejšou skupinou cudzincov (cca. 50 percent), ktorí tu pracovali. V priebehu roka 2022 (začala sa vojna na Ukrajine pozn.red.) ich počet vzrástol na 70,5 percenta. Napriek tomu, že štatút odídenca, oproti bežnému pracovnému cudzincovi, umožňuje voľný prístup na trh práce, je potrebné si uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť. Drvivá väčšina odídencov sú ženy a deti, čo predstavuje 82,6 percenta. Zvýšené nároky na starostlivosť o rodinu tak môžu sťažovať ich integráciu na trh práce. Slovenský trh práce absorboval desaťtisíce Ukrajincov. Odídenci nesúperili o prácu s domácim obyvateľstvom, ale naopak pomáhali zmierňovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Túto hypotézu podporuje aj skutočnosť, že sa vo veľkej miere zamestnávali na pozíciách, ktoré sú vedené ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily.
Aké pozície obsadili?
Odídenci pôsobia najčastejšie na nižšie kvalifikovaných pozíciách v gastre (kuchár, čašník, pomocná sila v kuchyni), turizme (upratovačka, chyžná) alebo priemysle (montážny pracovník, operátor výroby, skladník). A to často aj napriek vysokej kvalifikácii. Je to spôsobené nielen počiatočnou jazykovou bariérou, ale pre dlhý a komplikovaný proces uznávania dokladov. Nedarí sa tak rýchlo obsadzovať regulované zamestnania najmä v zdravotníctve.
Existujú štatistiky, koľko Ukrajincov je na našom trhu práce zamestnaných a v akých oblastiach?
Podľa posledných štatistík v Slovenskej republike pracuje celkom 37 884 Ukrajincov. Z toho je 20 tisíc s dočasným útočiskom, tzv. odídencov, viac ako 10 tisíc pracuje na základe štandardného pobytu na účel zamestnania, teda spravidla u nás pracovali aj pred vypuknutím konfliktu a ostatných približne 7 400 Ukrajincov je zamestnaných na tzv. informačnú kartu. Sú napríklad vyslaní na územie SR, majú udelené národné víza. Ide o študentov, ktorí popri štúdiu aj pracujú a podobne. Ako som už spomínal, odídenci z Ukrajiny sú zväčša zamestnávaní v nedostatkových zamestnaniach ako montážni pracovníci, operátori výroby, kuchári, čašníci, upratovačky. V prípade občanov Ukrajiny pracujúcich na základe pobytu na účel zamestnania sa tieto povolania dopĺňajú aj o povolania vodičov a o vyššie kvalifikované povolania v zdravotníctve (lekári a zdravotní pracovníci) a IT.
Ako je to so zamestnávaním ľudí z tretích krajín alebo Srbska? Stále existuje vysoká byrokracia a je ich tu málo?
Celkový počet príslušníkov tretích krajín, ktorí sú u nás aktuálne zamestnaní, je takmer 66 tisíc. Najpočetnejšiu skupinu tvoria občania Ukrajiny (38 000), Srbska (10 000), Indie (3 200) a Vietnamu (700). Pracovná sila zo zahraničia je prirodzenou súčasťou trhu práce snáď každej krajiny. Dynamické zmeny na trhu práce v ostatných rokoch spôsobili, že dnes takmer každá krajina v rámci EÚ bojuje s nedostatkom pracovnej sily a na jeho vykrytie využíva práve pracovnú silu zo zahraničia.
Je záujem prilákať cudzincov na náš pracovný trh? A akých?
Pri fast track schémach, resp. pri udeľovaní národných víz, sa v rámci štyroch nariadení vlády zameriavame na dve skupiny cudzincov. O vysokokvalifikovaných cudzincov, ktorí prispejú k celkovej konkurencieschopnosti Slovenska. Ide najmä o zamestnancov pôsobiacich na IT pozíciách, v zdravotníctve, v oblasti vedy a výskumu a na riadiacich a manažérskych pozíciách. A druhú skupinu tvoria cudzinci, ktorí nám dopĺňajú potrebnú pracovnú silu v zamestnaniach, kde dlhodobo evidujeme jej nedostatok. Ide najmä o zamestnania vodičov kamiónov a autobusov a pozície v priemysle, ako sú montážni pracovníci (operátori), operátori vysokozdvižného vozíka, zvárači kovov, obrábači kovov alebo ako stavební a prevádzkoví elektrikári.
Existuje stále vysoká miera byrokracie, ktorá bráni, aby na náš trh prichádzali práve také profesie, ktoré potrebujeme?
Aktuálne spolupracujeme s Ministerstvom vnútra SR na zmene, ktorá sa týka samotného procesu udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania. Cieľom je zjednodušiť, zefektívniť a zrýchliť administratívne kroky na strane zamestnávateľa a aj štátu. V súčasnosti je proces nastavený tak, že pred podaním žiadosti cudzinca o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo modrej karty, je zamestnávateľ povinný v stanovenej lehote nahlásiť voľné pracovné miesto na úrad práce. Následne, po podaní žiadosti cudzincom cudzinecká polícia zašle úradu práce žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V prípade, ak sa cudzinec v čase podania žiadosti už nachádza na Slovensku a úrad práce vydá nesúhlasené potvrdenie, musí sa vrátiť späť do svojej krajiny. Takéto nastavenie zaťažuje časovo a finančne zamestnávateľov, samotných cudzincov a v neposlednom rade aj štát. Preto navrhujeme otočenie tohto procesu.
Aké sú plány a budúce aktivity rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny na podporu zamestnanosti a znižovania nezamestnanosti?
Nové projekty budeme postupne spúšťať koncom roka 2023 a začiatkom roka 2024. Nadviažu na dobré skúsenosti z minulosti, no zároveň prinesú aj nové prvky prispôsobené štruktúre nezamestnaných a potrebám trhu práce. Pripravovaný projekt Zručnosti pre trh práce bude zameraný na podporu nadobúdania, rozvíjania alebo zmeny zručností nevyhnutne potrebných pre udržanie si zamestnania alebo pre výkon zamestnaní, po ktorých je dopyt na trhu práce. Budeme pokračovať v poskytovaní poradenstva na úradoch. Okrem opatrení, v ktorých plánujeme na základe dobrej skúsenosti pokračovať, pripravujeme aj podporu tzv. práce na skúšku pre dlhodobo nezamestnané osoby a občanov so zdravotným postihnutím. Ide o obdobu absolventskej praxe, avšak pre staršie osoby. Podporovať tiež budeme prechod a zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, ako aj zamestnávanie v sociálnych podnikoch.
