BANSKÁ BYSTRICA - Orgány činné v trestnom konaní (OČTK) zavádzajú v kauze Dobytkár súd. Má sa tak diať pri dokazovaní výšky údajných úplatkov, či podhadzovaním pofidérnych svedkov.
Tvrdia to obhajcovia obžalovaných, pričom upozorňujú na účelový a nezákonný postup polície a prokuratúry. Kauzu Dobytkár zamotáva aj kajúcnik pristihnutý pri klamstve alebo svedkovia odvolávajúci sa na verejné tajomstvá a medializované informácie. Odborníci na trestné právo apelujú na dodržiavanie princípov zákonnosti a spravodlivosti.
Prízvukujú, že výpoveď kajúcnikov musí byť hodnotená dôslednejšie a obozretnejšie než výpoveď bežného svedka. Pripomínajú, že súd musí vykonať aj dôkazy proti kajúcnikovi, neodmietať ich, ani ich nezľahčovať. Na poslednom hlavnom pojednávaní advokát Marek Para upozornil súd na účelové trestné stíhania obvinených a koordinované zadržanie svojho mandanta. Para je obhajcom obžalovaného nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra. Naznačil, že motívom prvotných výpovedí zosnulého sprostredkovateľa Ľubomíra Kropila bola vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav snaha vyhnúť sa väzobnému stíhaniu.
Väzba ako donucovací prostriedok?
Poukázal nato, že vo väzbe zomrel ďalší obvinený, advokát Ľubomír Krivočenko. Pred súdom tak Para označil väzbu ako donucovací prostriedok k priznaniu. Na základe legálnych odposluchov advokát Para tiež preukazoval koordináciu vyšetrovateľov v kauzách Dobytkár a Očistec pri nezákonnom predlžovaní väzby v tom čase väzobne stíhaného a obvineného Norberta Bödöra. Vyšetrovateľ Bálint Horváth mal žiadať svojho kolegu Františka Vojtuša z kauzy Očistec o pomoc nakoľko hrozilo v kauze Dobytkár prepustenie Bödöra z väzby.
Vyšetrovatelia sa mali v Bödörovom prípade koordinovať na podnet prokurátora Rastislava Hrušku. Chceli tak zabezpečiť dôkaznú situáciu pred blížiacim sa rozhodovaním senátu 2T Najvyššieho súdu. Politicky exponované kauzy pritom zväčša padali na stôl senátu 5T Najvyššieho súdu, v ktorom sedí sudca Juraj Kliment – strýko prokurátora špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu. „Získal som prístup aj k ďalším dôkazom, ktoré sú však v rozsahu niekoľkých terabajtov a keď postupne získam ďalší dôkaz s relevanciou pre túto vec, predložím ho súdu,“ oznámil na pojednávaní Para. Na nezákonné predĺženie väzby svojho klienta poukazuje aj Dušan Ivan, obhajca obžalovaného finančníka Martina Kvietika. Upozorňuje, že OČTK narafičili výpoveď kontroverzného kajúcnika Borisa Beňu, ktorú sudca Peter Pulman nepreveril a ktorého výpoveď neskôr verejne vyvrátil bežný svedok. Takýto postup označuje obhajca Ivan ako aktivistický.
„Nadradenie účelu trestného konania v zmysle za každú cenu postihnúť akože páchateľa nad zákonnosťou a spravodlivosťou trestného konania je trestným poriadkom, ústavou aj medzinárodnými zmluvami zakázaný,“ prízvukuje. Nad nedôsledným konaním súdu a manipuláciou zo strany OČTK dvíhajú varovný prst aj odborníci na trestné právo. „Takýto postup určite nie je v poriadku a OČTK sa vystavujú riziku verdiktu súdov vyššieho stupňa o nezákonnosti väzby,“ skonštatovala pre portál SITA NášVidiek bývalá zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková. Profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) Tomáš Strémy dodáva, že súd aj OČTK mali v tom čase za každých okolností, bez výnimky a legálne dosiahnuteľnými prostriedkami overovať pravdivosť výpovedí tzv. kajúcnikov. „Spolupracujúci obvinený totiž môže zásadným spôsobom zatajovať, bagatelizovať, či skresľovať svoj podiel na trestnej činnosti v neprospech stíhaných osôb, proti ktorým vypovedá,“ uviedol Strémy pre portál SITA Náš Vidiek.
Kaliňák hovorí o zavádzaní
Ďalší Bödörov obhajca a zároveň exminister vnútra Robert Kaliňák hovorí, že OČTK v kauze Dobytkár zavádzajú súd pri dokazovaní výšky údajných úplatkov, ktoré mali plynúť z vybavovaných agrodotácií. V relácii televízie Joj 24 poukázal nato, že tri milióny eur určené na úplatky sa našli na účte sprostredkovateľa v Anglicku.
„Čiže žiadne úplatky nedával, keďže tam tie peniaze stále sú,“ poznamenal Kaliňák. Kaliňák tvrdí, že týmto už samotný súd začína vnímať, že od OČTK dostáva deformované informácie. „Súd vychádza z nejakej prezumpcie dôvery smerom k OČTK a teraz je sám konfrontovaný so situáciou, že keď si pozrie tie dôkazy, že je zavádzaný,“ skonštatoval exminister vnútra. Podľa profesora Tomáša Strémyho z PF UK musia OČTK vykonávať dôkazy podstatné pre zistenie skutočností, ktoré majú zásadný význam pre konečné rozhodnutie súdu.
„Ak tak nerobia, ide o porušenie zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorej cieľom je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie,“ zdôrazňuje. Vyvrátená výpoveď kajúcnika Na hlavnom pojednávaní v kauze Dobytkár vyvrátil podnikateľ Jozef Jankulák výpoveď kajúcnika Mareka Kodadu, že dal 10 %-tný úplatok finančníkovi Kvietikovi. Pred súdom vypovedal, že nikomu žiadne peniaze nedával.
Pochybnosti treba odstrániť
Jankuláka OČTK neobvinili, pred súdom stál ako bežný svedok pod prísahou. Sudca krajského súdu v Bratislave Peter Šamko tvrdí, že pri rozpornej výpovedi treba pochybnosti odstrániť. „Ak sa to nepodarí, tak by mali byť hodnotené v prospech obvineného, keďže máme zásadu – v pochybnostiach v prospech,“ uviedol Šamko v relácii Teraz Takto denníka Plus1Deň. Sudca Šamko tiež nabáda k dôslednému zabezpečovaniu kvalitných a silných dôkazov. Spomína nielen svedecké výpovede tretích strán, ale aj zvukové záznamy, obrazové snímky, či znalecké posudky. Varuje pred stotožňovaním kajúcnika so skutkovým stavom a následným hromadením dôkazov k danému skutku.
„A ak sú dôkazy proti kajúcnikovi, tak sa nevykonajú, odmietajú sa alebo sa považujú za nepodstatné. Kajúcnik, je len jeden z dôkazov a mal by byť riadne preverený,“ dopĺňa sudca Šamko. Po starostlivom preverení kajúcnikov volá aj Tomáš Strémy z PF UK. Upozorňuje na riziko lživej výpovede, či manipulácie skutočnosti spolupracujúcim obvineným. „Pri takejto situácii je úlohou súdu venovať individuálnu pozornosť rozsahu a povahe výhod kajúcnikov získaných výmenou za usvedčujúce dôkazy,“ podčiarkuje. Vplyv médií Súd sa bude musieť v kauze Dobytkár popasovať aj so svedkami odvolávajúcimi sa na medializované informácie a verejné tajomstvá. Farmár Dušan Podmajerský svoju výpoveď o účasti obžalovaného finančníka Kvietika v agrodotačnej spleti pred súdom opieral o informácie od farmárov a z médií. Nikoho konkrétneho nemenoval. Vo svojej prvotnej výpovedi pred vyšetrovateľom Kvietika nespomínal. O finančníkovi sa nezmieňoval ani v legálnych odposluchoch.
„Svedok Podmajerský nevie nič konkrétne o žiadnej korupcii. Tvrdenie o verejnom tajomstve nemá žiadnu dôkaznú hodnotu a súd ho musí odmietnuť,“ uviedol pre portál SITA Náš Vidiek finančníkov obhajca Dušan Ivan. Poznamenal, že výpoveď svedka voči obžalovaným je motivovaná pomstou za neschválený projekt na Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Odborníci vystríhajú pred svedeckými výpoveďami, ktoré sú ovplyvnené médiami. „Pokiaľ je svedok pod vplyvom zverejňovaných informácií vzťahujúcich sa na vec, je vysoko pravdepodobné, že jeho výpoveď bude poznačená medializovanými skutočnosťami,“ vysvetlila pre portál Právne Listy advokátka Jitka Hasíková. Z pohľadu spravodlivosti konania je podľa nej bez významu, či pôjde o prispôsobenie výpovede svedka smerom k očakávaniu verejnosti alebo zosúladenie jeho výpovede s obsahom toho, čo už odznelo. „Ani v jednom, ani v druhom prípade svedok nebude vypovedať o tom, čo on sám vedel,“ dodáva advokátka.
