BRATISLAVA - V súčasnosti pôsobí ako anestéziológ a paliatívny lekár v nemocnici v rakúskom St. Pöltene. Má dlhoročné skúsenosti aj z Nemecka. Bol štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva. Pôsobil aj na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ako poradca premiéra na Úrade vlády. O tom, kde vidí najväčšie trhliny v zdravotníctve a kde treba začať so zmenou, sme sa rozprávali s Petrom Stachurom, ktorý v parlamentných voľbách kandiduje za KDH zo siedmeho miesta.
Viac vo VIDEOROZHOVORE TU:
Keďže aktuálne pracujete v Rakúsku, môžete porovnať zdravotnú starostlivosť v tejto oblasti u nás a u nášho suseda? V čom vidíte najväčší rozdiel?
Z môjho pohľadu taký najväčší rozdiel, keď som prechádzal zo slovenskej nemocnice do rakúskej, vnímam v celkovej atmosfére. Keď prídete na oddelenie v slovenskej a rakúskej nemocnici, máte pocit, že tí Rakúšania akoby do práce chodili radi. Majú taký pokojnejší prístup. Môžeme hovoriť o tom, že majú krajšie nemocnice, ale medicínu a zdravotníctvo tvorí hlavne to medziľudské a v tomto vnímam dosť veľký rozdiel. Lekár v Rakúsku či Nemecku má na pacienta viac času. Má čas vysvetliť, čo mu robili, čo budú robiť, dodržiava sa jeho intimita a ak ho je potrebné odhaliť, neurobí sa to pred zrakmi cudzích ľudí, keď setra prichádzajúca na izbu, tak zaklope, pacienti si nemusia nosiť príbor či nebodaj toaletný papier.
Správajú sa lekári v Rakúsku inak ako lekári na Slovensku?
Na Slovensku máme veľa skvelých lekárov, niektorí sú podľa mňa špičkoví a nie sú docenení. Dokážu zoperovať nádor, ktorý som videl zoperovať naozaj len tu, na Slovensku. Mnohí sú však už unavení celou tou situáciou, nevidia svetlo na konci tunela, nemocnice im padajú na hlavu, vidia nedostatky v rámci systému, vidia, že sa strácajú peniaze, že sú tu rovní a rovnejší, nemocnice nie sú dobre manažované. Aj sestry majú skepsu, sú vyhoreté, s týmto personálom sa nijako nepracuje. To je najhoršie, keď máte vyhoretú sestru, ktorá musí pracovať, lebo ju nemá kto nahradiť a potom si to odnáša vzťah s pacientom. Toto je zodpovednosť aj nás politikov, že tá situácia vyzerá tak ako vyzerá, že tu máme frustrovaných znechutených ľudí, ktorí, keby mohli, by najradšej zo Slovenska odišli. Mali by sme im dať nádej, že sa konečne niečo začne niečo diať.
Akú im chcete dať nádej, že príde k zmene?
Sme presvedčení o tom, že situácia stojí a padá na personáli, je to jedna z kľúčových oblastí. My sme v rámci KDH pripravili veľmi kvalitný program a jeden z tých bodov sa venuje personálu. Pokiaľ nebudeme mať dostatok spokojného personálu, ani pacient nebude spokojný. V našom programe sa pomerne intenzívne zameriavame na kvalitu pracovného prostredia. U nás mladé sestry vyštudujú, no nie sú ochotné zostať tu pracovať. Podarilo sa nám do systému dostať mladých lekárov, no chýba stredná generácia, ktorá by mala ťahať zdravotníctvo. Potom máme starých lekárov, ktorí sú väčšinou vo vrcholových pozíciách a pokiaľ nezmeníme toto pracovné prostredie, nebude to fungovať. Kolegovia, ktorí sú prednostovia, primári, by mali po dovŕšení dôchodkového veku odísť, pustiť dané miesto svojim nasledovníkom, mali by si niekoho vychovať. Je absurdné, že si chcú udržať svoju exkluzivitu čo najdlhšie. Môžu pracovať ako lekári na oddelení, no nemali by zastávať vedúce pozície. Náš systém je založený na starnúcich sestrách.
Odkiaľ zoberiete na to peniaze?
Tie peniaze tu už boli, ale slovenské zdravotníctvo trpí tým, že tu nie je jednoznačná vízia, ktorú by si vedeli osvojiť viacerí hráči na trhu. Z môjho pohľadu tá priorita je jednoznačne vybudovanie najprv koncových nemocníc. Bohužiaľ, peniaze sa použili prioritne na menšie projekty. Aj tie sú potrebné, ale treba začať od koncových nemocníc. Tá pôvodná predstava, keď som pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva bola, že sa vybudujú Rázsochy, Martin a Košice, resp. Martin súťažil ešte s Banskou Bystricou. O miliardu z Plánu obnovy sme prieťahmi, aj zmenou na ministerstve a zmenou kontinuity, podľa môjho názoru prišli. Teraz len dúfame, že sa nám podarí niečo z týchto peňazí zachrániť.
Nesúhlasíte s uzákonením eutanázie na Slovensku. V čom vidíte nebezpečenstvo?
Z môjho pohľadu eutanázia nie je riešením. Riešením je kvalitná paliatívna starostlivosť a to je naša povinnosť, ponúknuť ľuďom alternatívu. Ľudia sa boja toho, že budú závislí na inej osobe, že budú mať neznesiteľné bolesti, ale to sú veci, ktoré my vieme v súčasnosti riešiť a nie sú dôvodom na to, aby ľudia uvažovali nad tým, že si zoberú život alebo pôjdu legálne zomrieť do Švajčiarka alebo do Holandska. Práve kvalitná paliatívna starostlivosť ponúka alternatívu.
Ako hodnotíte zdravotnú starostlivosť a jej dostupnosť na Slovensku?
Máme tu syndróm prázdnych ambulancií, lekári pacientov objedávajú. Nie je to štandardom v iných krajinách. Človek, ktorý má akútny problém, by sa mal vedieť dostať k lekárovi, hoci bude čakať v čakárni. Naše ambulancie sú ticho. Ďalší problém je v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, často vás radšej preventívne posielajú k množstvu špecialistov a týmto spôsobom sme došli do stavu, že máme suverénne najvyšší počet návštev lekárov na hlavu na rok z okolitých krajín, máme 12 návštev, to je extrémne vysoké číslo. To musíme zredukovať, lebo každá zbytočná návšteva lekára berie miesto tomu, kto ho skutočne potrebuje. Problém máme aj v ústavnej starostlivosti, je nedostatok termínov na operácie. Rozmohol sa tu taký stav, že niekoho poznám alebo si zaplatím výber operatéra, sú to akoby legalizované úplatky. Predbiehať sa v rade len preto, lebo mám viac peňazí, nie je podľa mňa správne. Musíme v tom urobiť poriadok. To od nás očakávajú podľa mňa aj voliči. Sú ochotní akceptovať, že nejaké poplatky sa budú platiť, ale nemôže to byť také živelné a dismorfné. Veľkou témou sú lieky. Máme pacientov, ktorí sa doprosujú zdravotným poisťovniam, aby im schválili nejaký liek na výnimku. Sú to veľmi náročné rozhodnutia a nerozumiem, prečo to tak je. Financie, ktoré máme k dispozícii, by sme mali vedieť čo najspravodlivejšie rozdeliť.
KDH do Desatora pre lepšie zdravotníctvo zaradilo aj zdravie ako najväčšiu prioritu, v rámci ktorej chcete ľudí motivovať k zodpovednejšiemu prístupu k svojmu zdraviu. Ako je možné predchádzať predčasným úmrtiam? Má zmysel meniť životný štýl u päťdesiatnika či šesťdesiatnika?
Zmysel to má v každom veku. Minimálne 40 % ochorení máme vo svojich rukách. Jednoznačne pohyb, strava a zlozvyky sú veci, ktoré vieme ovplyvniť a redukovať riziko ochorenia. Prevenciu treba začať robiť už v predškolskom veku. Zdravie je naša spoločná zodpovednosť, to nie je iba o zdravotníctve. Veľa závisí aj od toho, ako žijeme. Nezáleží na veku, dôležité je začať.
V rozhovore sa tiež dozviete:
Prečo je v Rakúsku, ale aj susednom Česku paliatívna starostlivosť na omnoho vyššej úrovni?
Čo je základom reformy vzdelávania v oblasti zdravotníctva, ktorú pripravilo KDH?
Aké kroky je potrebné podniknúť v liekovej politike, aby boli dostupné?
Ako by malo vyzerať bezpapierové zdravotníctvo, ktoré chce KDH zaviesť do praxe?
Prečo zakotvil práve v KDH?
Aký vzťah má s Monikou Kolejákovou, ktorá bola pred jeho príchodom do KDH hlavnou tvárou zdravotníctva?
Ako ľudia reagujú na rodinnú šou KDH a čo im v nej ponúkajú?
Viac vo videorozhovore...
Advertoriál pripravený v spolupráci s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH).
Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 77/4, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00586846
Dodávateľ: Zoznam, s.r.o., Svätoplukova II. 18892/2 A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36029076
