BRATISALAVA - Slovenské obce na južnom Slovensku doslova bojujú s návalom migrantov. Napriek tomu, že naša krajina je pre nich len tranzitnou krajinou, nápor je obrovský. Podcenili sme opatrenia, nekontrolujeme dopravné tepny a stačí nám len slovo migranta, ktorý presne vie, čo má povedať, tvrdí v rozhovore pre topky.sk podpredsedníčka Hlasu – SD Denisa Saková. Podľa nej až 95 percent migrantov nepochádza z vojnovej krajiny, práve naopak, sú to ekonomickí migranti z Pakistanu, Maroka a Bangladéša.
Viac vo videorozhovore TU
Zo Sýrie vysídlili 4 milióny osôb. Celková tranzitná migrácia vzrástla na území Slovenskej republiky v medziročnom porovnaní o vyše 900 percent. Problém majú obce na južnom Slovensku a zasadal aj krízový štáb. Čo je riešením?
Na túto situáciu sme upozorňovali na jar tohto roku, keď sme videli štatistiky za prvé štyri mesiace. Nová vlna migrácie nie je nič nepredvídateľné. V rámci polície a úradu hraničnej a cudzineckej polície sa pracuje na báze analýzy rizík. Zo štatistík ministerstva vnútra alebo európskych sa predpovedajú migračné vlny. V júni tohto roka sme zorganizovali tlačovú besedu a neskôr otvorili diskusiu aj na pôde parlamentu s vtedajším ministrom Šimkom.
Prijali sa vtedy nejaké opatrenia?
Kritizovali a poukazovali sme na fakt, že ministerstvo vnútra a policajný zbor neprijíma dostatočné opatrenia. Okrem kritiky sme im dávali aj rady, aké opatrenia by sa mali do budúcnosti prijať.
Podcenili situáciu?
Absolútne. Prvý varovný prst sme dostali na jeseň minulého roka, kedy nám Rakúšania a Česi zatvorili hranice. Vtedy policajný prezident hovoril, že nič sa nestalo a zbytočne sa situácia dramatizuje. V roku 2007 sme vstúpili do Schengenu a zmizli hraničné kontroly. Minulý rok nám ich Česi a Rakúšania zaviedli. A netýkalo sa to len turistov, ale ľudí, ktorí dochádzali za prácou a boli znova nútení stáť na hraničných priechodoch.
Ako mali vtedy konať?
Povedali sme im konkrétne riešenia. Migrácia vždy bola, je a bude. Musíme ju efektívnymi nástrojmi potláčať. Vieme, že Slovensko je tranzitnou krajinou. Finálnou destináciou sú pre nich krajiny západnej Európy a Škandinávie. Cez nás chcú len prejsť. Ako člen Schengenského priestoru máme povinnosť chrániť vnútorné hranice priestoru a rovnakú zodpovednosť máme aj voči našim občanom. Musíme chrániť ich zdravie a majetky. Je potrebné urobiť všetko, aby tranzit cez naše územie bol čo najmenší. Ak raz dáte signál prevádzačom, že tranzit cez Slovensko je bezproblémový, je logické, že lievik cez Slovensko sa otvorí. Od začiatku sme upozorňovali, že netreba ten koridor otvárať. Včas sme mali vyslať signál, že cez Slovensko netreba chodiť.
Je riešením uzavrieť hranice s Maďarskom?
Nie. Nemusí prísť k uzavretiu hraníc s Maďarskom. To je úplne krajné riešenie. Keď vieme, že sa dvíha migračná vlna, potrebujeme kontrolovať dopravné tepny. Nemusíme hneď uzatvárať hranice, čo je najagresívnejší spôsob. Aj podľa smernice EÚ existujú kompenzačné opatrenia, podľa ktorých viete v prihraničných oblastiach kontrolovať hraničnú čiaru. Viem, že úsek slovensko – maďarských hraníc je vyše 600 kilometrov. Podľa analýzy rizík však presne vieme, kde na zelenej hranici sú migračné trasy. V prvom rade je potrebné kontrolovať dopravné tepny a dať hliadky za hraničné priechody tak, ako to robili Rakúšania. Každé podozrivé vozidlo odstavovali a pozerali, či sú vo vnútri ľudia, ktorí majú doklady totožnosti. Počula som príbeh, ako naši policajti zastavili dodávku. Od nadriadených dostali pokyn pustiť ich ďalej, lebo nevedeli, čo s nimi robiť. A takéto informácie sa dostanú k prevádzačom. Čiže musíte začať s opatreniami hneď, ako zistíte, že migračná vlna sa dvíha a ukážete prevádzačom, že cez Slovensko nemajú ísť. Takto sa zvládla kríza v roku 2015 a 2016.
Kto aktuálne pri tak obrovskom návale migrantov zlyhal?
Už na jeseň minulého roka prišlo k zlyhaniu. Na jar tohto roka sme ich upozorňovali a dnes je tu výsledok. Nič neriešili a nič neurobili. Je to problém ministerstva vnútra. Máme ministerstvo vnútra, kde si policajný prezident vynútil odchod ministra vnútra. Máme ministerstvo vnútra bez ministra, teda len zastupujúceho premiéra. A máme policajného prezidenta, ktorého keď kritizujete, tak to neprijíma ako spätnú väzbu. Namiesto toho robí politické tlačovky a rozpráva o zlej opozícii.
Koľko migrantov denne príde na Slovensko?
Podľa štatistík, ktoré má ministerstvo vnútra, tak je to približne 6 až 7 tisíc za týždeň. Je to už tisícka denne.
Migranti nás využívajú ako tranzitnú krajinu. Sú tu aj takí, ktorí tu plánujú zostať?
Až 99 percent všetkých migrantov nás využíva ako tranzitnú krajinu. Kým iné štáty hovoria, že ide aj o Maročanov, Pakistancov a ľudí z Bangladéša, naša polícia tvrdí, že 99 percent je zo Sýrie. Neviem, na základe čoho to hovoria. Donedávna ich všetkých monitorovali v systéme Migra. No my už nepreverujeme totožnosť migrantov. Zaevidujeme ich na základe dôverného kontaktu, keď sa cudzinec predstaví ako 20 ročný Ali zo Sýrie. Sú jasne naučení, kam idú a čo majú povedať. Vedia, že ak sa vyhovoria na vojnový konflikt v krajine, tak dostanú štatút vojnového utečenca. Nemôžu byť tak prinavrátení naspäť. Návratová politika nefunguje. Slovensko im to umožnilo. Všetkým sme im dovolili povedať čo chcú bez toho, aby sme ich obmedzili na slobode a preverili informácie, ktoré zadávajú cudzineckej polícii. Odpoveď policajného zboru je, že máme poddimenzovaný policajný zbor a nestíhajú to robiť.
Aký je pomer žien s malými deťmi a mladých mužov?
Je len veľmi malé percento žien s deťmi alebo len žien. Najväčšie percento tvoria mladí muži v produktívnom veku. Sme presvedčení, že na 95 percent nepochádzajú z vojnovej krajiny. Nejde teda o vojnových utečencov, ale o ekonomických migrantov.
Čo znamená silný štát pre Hlas – SD?
Ako chce dostať jednu miliardu do regiónov?
Má iný pohľad na povolebné spolupráce ako ostatní lídri Hlasu – SD?
Potrebuje Slovensko kvóty na ženy v politike?
Stretla sa so sexistickými poznámkami v parlamente?
Pri čom jedinom dokáže resetovať?
Viac vo videorozhovore
Advertoriál pripravený v spolupráci s HLAS - sociálna demokracia.
Objednávateľ: HLAS - sociálna demokracia
Lazaretská 2400/15 81108 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53258070
Dodávateľ: Zoznam, s.r.o., Svätoplukova II. 18892/2 A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36029076