BRATISLAVA - Je nevyhnutné pripomínať si historické udalosti. Národ, ktorý na svoju históriu zabudne, je odkázaný ju prežiť znova. Pri príležitosti 55. výročia okupácie vtedajšieho Československa vojskami Varšavskej zmluvy to vyhlásil predseda mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger.
"Nikdy nezabudnime na časy, keď sa nám po uliciach premávali tanky a z korby auta na nás mierili vojaci so samopalmi. Vážme si, že Slovensko je dnes súčasťou medzinárodného spoločenstva, ktoré garantuje našu slobodu a bezpečnosť," zdôraznil Heger.
Archívne video
Strana pripomína, že aj v 21. storočí je vidieť, že žiť slobodu, demokraciu a mier nie je samozrejmosť. Útoky na tieto hodnoty zažíva napríklad Ukrajina, objavujú sa však aj medzi politickými predstaviteľmi na Slovensku. Aj v súčasnosti existujú politické sily, ktoré chcú Slovensko mentálne vrátiť pred rok 1968. Strana dôrazne odmieta návrat normalizačných dôb.
Podľa podpredsedu strany Jaroslava Naďa sa význam udalosti z augusta 1968 stáva obeťou prekrúcania a prispôsobovania politickým záujmom. "Niektorí, najmä z extrémistického spektra, sa snažia presvedčiť, že okupant bol spojenec a že tí ozajstní, dnešní spojenci, sú okupanti. Je to však naopak, a preto o tom budeme hovoriť," podotkol Naď.
Podľa strany netreba zabúdať na to, že komunistický režim vzal Slovensku možnosť byť súčasťou vyspelej Európy oveľa skôr. Ľuďom zobral nielen slobodu voliť, ale slobodu rozhodnúť sa, ako prežijú svoj život. Pripomína, že komunistický režim bol zločinecký režim, a to nielen preto, lebo o tom rozhodol súd.
Najlepšou cestou k suverenite je úcta k vlastným dejinám i vzdelanosť
Najlepšou cestou k suverenite je úcta k vlastným dejinám, vzdelanosť a ekonomická prosperita. Konštatuje to predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová v reakcii na 55. výročie okupácie vtedajšieho Československa sovietskymi vojskami.
"Dvadsiaty prvý august zaviedla naša vláda ako pamätný deň práve preto, aby sme nezabudli, že slobodu a suverenitu musíme vždy brániť a bojovať za ňu," podotýka Remišová. Pripomína, že okupácia Československa proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinecký komunistický režim v krajine o ďalších 20 rokov. "Bol to obrovský zásah do suverenity štátu a pokorenie našej národnej hrdosti a svojbytnosti," zdôrazňuje Remišová. Nasledovala normalizácia, keď režim potláčal náboženskú slobodu, obmedzoval základné ľudské slobody a práva. Kým pred nástupom komunizmu bola krajina jednou z najvyspelejších, okupácia prehĺbila jej ekonomické zaostávanie.
Remišová v tejto súvislosti zároveň upozorňuje, že aj po 55 rokoch existujú na Slovensku politici, ktorí chcú krajinu opäť zatiahnuť do sféry neslobody, priemernosti a úpadku.
Kollár na výročie okupácie vyzdvihol demokraciu, Ódor pripomenul jej odkaz
Vďaka hodnotám demokracie ľudia majú slobodné voľby, môžu sa zhromažďovať, vyjadriť nespokojnosť či cestovať a najmä môžu spoločne pracovať na zlepšení krajiny. Poukázal na to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na pondelkovej pietnej spomienke pri príležitosti 55. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Premiér Ľudovít Ódor pripomenul, že vzhľadom na situáciu na Ukrajine nebol odkaz augusta '68 nikdy tak aktuálny a živý ako dnes.
"Tí, ktorí zomreli v roku 1968, i tí, ktorí trpeli počas normalizácie, chceli skutočnú slobodu a chceli demokraciu bez prívlastkov," uviedol Kollár. Chceli podľa neho rovnosť pred zákonom, rovnoprávnosť v medzinárodných vzťahoch a socializmus s ľudskou tvárou. "To však bolo pre skostnatený establišment, ktorý držal moc v socialistických štátoch, nehoráznosť a bolo ho treba potlačiť za každú cenu," doplnil.
Podotkol, že pripomínaním obetí intervencie augusta '68 si zároveň pripomíname celé obdobie normalizácie, ktoré nastalo po okupácii. Nepripomíname si podľa jeho slov len obete, ktoré zahynuli počas augusta '68. "Sú to desaťtisíce a státisíce tých, ktorí za svoj nekompromisný vlastenecký postoj prišli o funkcie, ktorých rodinní príslušníci boli prenasledovaní, nebolo im umožnené študovať na vysokých školách alebo boli počas ďalších rokoch väznení, perzekvovaní či unesení," dodal.
Ódor priblížil, že suverenita, právo na sebaurčenie a zvrchovanosť sú základom demokracie. Ľudia sú podľa neho nositeľmi moci v krajine a oni slobodne rozhodujú o svojej budúcnosti a budúcnosti ich detí a štátu. "Rešpekt voči základným právam a slobodám, hodnoty a morálka, ktoré si ako spoločnosť ctíme, sú nedotknuteľné. Nik nemá právo nám upierať vlastnú cestu," ozrejmil. Pripomenul, že v osudnú stredu sa Československo zobudilo do sveta, kde agresia vedená a nariadená Moskvou pošliapala všetky základné princípy medzinárodného práva, základných práv a slobôd. "Aj po 55 rokoch je tento odkaz z augusta 68 živý, či už ako súčasť spoločnej pamäte nás všetkých, tak udalosťami za našimi východnými hranicami," doplnil.
Podotkol, že je neprípustné, aby cudzia štátna moc rozhodovala o nás bez nás či aby ktokoľvek bezdôvodne vojensky napadol s cieľom uzurpovania si moci. "Je preto našou spoločnou povinnosťou pripomínať a vysvetľovať mladej generácii dôležitosť demokracie a bojovať za ochranu princípov suverenity a nezávislosti," uzavrel. Na podujatí sa mala zúčastniť aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa však ospravedlnila.
Okupáciu Československa si musíme aktívne pripomínať, tvrdí prezidentka Čaputová
Okupáciu Československa (ČSR) vojskami Varšavskej zmluvy si musíme aktívne pripomínať, aby nás historická pamäť nezrádzala a neviedla k chybným úsudkom. Poukázala na to prezidentka SR Zuzana Čaputová pri príležitosti jej 55. výročia na sociálnej sieti. Minulosť treba podľa nej pomenúvať presne a hodnotiť spravodlivo. Pripomenula tiež, že o slobodu sa možno pripraviť, ak si ju nevážime. Prezidentka zdôraznila, že verejnosť nemôže zabudnúť ani na vojnu či Slovenské národné povstanie. Poukázala na to, že minulosť varuje pred návratom fašizmu, ideológií a politických smerov stojacich na potláčaní ľudských práv a občianskych slobôd. Tragédia Československa v auguste 1968 podľa Čaputovej spočívala v presvedčení vtedajších vládcov v Kremli a komunistov v spojeneckých štátoch, že môžu zabrániť demokratickému rozvoju krajiny.
Vo svete, v ktorom žijeme, podľa prezidentky nie je dovolené, aby cudzie vojská pošliapali slobodu na základe pochybného pozývacieho listu. Upozornila na to, že o slobodu sa môžeme pripraviť iba sami, ak ju nebudeme ochraňovať a prestaneme si ju vážiť. V takom prípade nám podľa nej hrozí dlhá a bolestivá cesta naspäť. "Pripomínajú nám ju bezprostredné obete invázie, ale aj všetky obete komunistického systému, ktorý držala pri moci sovietska nadvláda. Uctime si ich pamiatku, poďakujme sa tým, ktorí boj za slobodu nikdy nevzdali - a nedopusťme, aby sa dejiny opakovali," dodala prezidentka.
