BRATISLAVA - Voliči by sa mali rozhodovať na základe vlastných skúseností s tým, čo strany reálne v minulosti dokázali, nemali by príliš veriť predvolebným sľubom a už vôbec by sa nemali riadiť podľa prieskumov verejnej mienky. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
archívne video
Pripomenul, že výsledky predvolebných prieskumov dva mesiace pred voľbami v roku 2020 boli diametrálne iné ako reálne volebné výsledky. "Nepoznám nikoho, kto by si dva mesiace pred voľbami v roku 2020 trúfal povedať, že OĽANO bude mať 25 percent a ani nikoho, kto by vtedy s vážnou tvárou tvrdil, že PS/Spolu sa do parlamentu nedostane," uviedol Hrabko. Na margo výziev, aby preferenčne menšie strany neriskovali prepad voličských hlasov a radšej odstúpili z volieb, Hrabko povedal, že každý môže apelovať na čo chce, ale je na samotnej strane, akú stratégiu zvolí.
Výzvy na vyššiu volebnú účasť považuje za legitímne
"Nie je to také jednoduché. Strany museli zaplatiť kauciu viac ako 17.000 eur, aby vôbec mohli ísť do volieb. Prečo by ju mali len tak zahodiť?," pýta sa Hrabko. Kauciu dostanú strany späť pri dvojpercentnom volebnom výsledku a pri troch percentách aj finančný príspevok od štátu. "A najspokojnejší budú tí, ktorí napokon budú brať peniaze aj za poslanecké mandáty. Predpokladám, že do televíznych debát neodstúpi žiadna strana. To by musela dostať od inej strany veľmi výhodnú ponuku," konštatoval Hrabko. Zároveň zdôraznil, že v skutočnosti vo voľbách žiadne hlasy neprepadávajú, každý platný hlas je spočítaný a je súčasťou volebného výsledku. Výzvy na vyššiu volebnú účasť, vrátane apelov na voľbu Slovákov v zahraničí, však považuje Hrabko za legitímne.
"Má význam venovať sa týmto hlasom, aj jednému hlasu má význam sa venovať. Aj jeden hlas môže rozhodnúť voľby. Hlas zo zahraničia je rovnako platný, rovnocenný s hlasmi zo Slovenska," povedal. Hrabko pripomenul, že vyššia účasť voličov prináša následne aj vyššiu legitimitu zvoleného parlamentu. Hrabko odhaduje, že väčšina voličov bude chcieť vo voľbách podporiť zmenu, mali by však podľa neho starostlivo zvážiť, aká konkrétne by mala byť. Dodal, že v roku 2020 získali OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí mimoriadnu dôveru voličov, aby zmenu priniesli. Vytvorili vládnu koalíciu s historicky najvyšším počtom poslancov, získanú moc však nezvládli. "Skončilo to tak, ako to skončilo, predčasnými voľbami. Hodili flintu do žita a teraz za to nikto nechce byť zodpovedný," zhrnul Hrabko.
