BRATISLAVA – Jednota dôchodcov Slovenska a Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík sa zhodli, že slovenskí dôchodcovia by mali dostávať väčšiu pomoc od štátu. Táto pomoc by mala zahŕňať aj iné skupiny obyvateľstva ohrozené chudobou. V celej veci je však jeden háčik. Spomedzi krajín celej Európy sú práve slovenskí seniori v skupine ľudí najmenej ohrozených chudobou, oponuje ministerstvo práce s inštitútom INESS.
archívne video
Po tohtoročnej druhej valorizácii dôchodkov, pri ktorej sa 1. júla zvýšili znova až o 10,6% klesol počet dôchodcov pod hranicou chudoby (491€) na 350-tisíc penzistov. Toto číslo je však podľa predsedu Jednoty dôchodcov Michala Kotiana stále vysoké, keďže z celkového počtu 1,1 milióna dôchodcov tvorí viac, než jednu tretinu. Tvrdí, že hlavný problémom bolo percentuálne navýšenie.
„Znamená to, že tí, ktorí mali tie najnižšie dôchodky, čiže boli tesne nad hranicou životného minima o minimál dôchodku, by boli valorizovaní len tými desiatimi percentami,“ vysvetľuje Kotian.
Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík by sa výška životného minima, ktoré je dnes stanovené na 269€ mala určovať inak. Dôvodom sú zvýšené výdavky na potraviny, bývanie a lieky.
„Ekonomicko-životné minimum, ktoré definovala Národná banka Slovenska na úrovni 394 eur, kde nie sú zahrnuté výdavky na nájom, bude zohľadňovať výdaje jedno-, dvoj-, troj-, štvorčlennej domácnosti na Slovensku. Od tohto životného minima by sa mali definovať všetky dávky,“ dodal.
Nízke dôchodky sú výsledkom zásluhového systému
Podľa analytika Inštitútu INESS Radovana Ďuranu má Slovensko najnižší podiel dôchodcov na pokraji chudoby, resp. ohrozených chudobou.
„To, že má niekto nízky dôchodok, môže byť aj dôsledkom toho, že málo pracoval alebo mal nízke príjmy. My máme zásluhový dôchodkový systém, ktorý odmeňuje pracovnú aktivitu,“ vysvetľuje Ďurana. Dodáva však, že je podľa neho férové, ak ľudí, ktorí odpracovali iba 30 rokov chráni inštitút minimálneho dôchodku.
Prečítajte si tiež
Príjmovou chudobou je ohrozených 735-tisíc ľudí: To je 13,7 percenta obyvateľstva
Na rovnakej strane barikády stojí aj rezort práce. Už v priebehu roka ministerstvo prijalo viacero opatrení za účelom podpory poberateľov dôchodkov. Podľa hovorkyne Kristíny Korenkovej boli tieto príjmy mimo iného navýšené aj rodičovským dôchodkom, či rozmrazením minimálneho dôchodku od júla 2023.
„Zároveň upozorňujeme, že riziko chudoby starších ľudí (65+) podľa údajov z EU SILC 2022 sa medziročne znížilo z 10,3 percenta na 8,1 percenta. V prípade, ak hovoríme iba o dôchodcoch, došlo k ich zníženiu z 10,1 percenta na 9,5 percenta,“ dodala hovorkyňa rezortu práce.
