VIDEOROZHOVOR Pandorina skrinka je otvorená! KDH upozorňuje na šokujúce štatistiky násilia na ženách a deťoch. Ponúkajú riešenia

Ako by mala vyzerať pomoc ženám, ktoré sa rozhodnú opustiť tyrana?

Kde by mal štát podať pomocnú ruku?

Ako by sa mali zmeniť tresty za týranie blízkej osoby?

Ako chce KDH systematicky riešiť problém žien samoživiteliek, aby sa cítili bezpečne a zaradili sa do normálneho života?

Viac vo VIDEOROZHOVORE TU

Od 18 rokov sa venujete humanitárnym a rozvojovým projektom prevažne v subsaharskej Afrike a na Slovensku. Čo to znamená?

Od strednej školy som sa angažovala v rôznych dobrovoľníckych organizáciách. Skončila som v neziskovej organizácii, ktorá realizuje rôzne projekty aj v Afrike. Budujeme tam studne, školy a zdravotné strediská. Pracovala som na krásnom projekte Adopcia srdca, čo je adopcia detí na diaľku, vďaka ktorému pomáhate adoptovanému dieťaťu získať vzdelanie. Cieľom je, aby z neho vyrástol dospelý jedinec, ktorý sa vie postarať o seba a mal v rukách nejaké remeslo.

Je veľa slovenských rodín, ktoré si adoptujú dieťa na diaľku?

Veľmi veľa. Vždy bolo pre mňa krásne, keď som videla, že ľudia, ktorí žili skromne a sami nemali peniaze nazvyš, sa snažili pomáhať aj inde.

Čítala som, že vaším vzorom, ktorý vás ovplyvnil bol váš otec, ktorý dlhé roky podnikal. Ľudia sa na neho obracali so žiadosťou o pomoc a on nikdy neodmietol. Pomáhal ľuďom, ktorí nemali také šťastie v živote. Spomeniete si, ako a koľkým ľuďom zmenil život?

Neviem presne povedať, koľkým ľuďom pomohol. Ale už od detstva si pamätám, že dvere boli u nás vždy otvorené. Pomáhalo sa naozaj akokoľvek. Či to bola kúpa vozíka pre zdravotne znevýhodnené dieťa, podpora športového podujatia, či zaplatenie nájomného za ľudí, ktorí už na to nemali peniaze. Tých príbehov bolo skutočne veľmi veľa.

Ktoré príbehy Vás zasiahli počas posledných rokov najviac?

V dobrovoľníckej činnosti ma najviac “dostal” príbeh, ktorý sa už roky prelína s mojim životom. Do dnešného dňa som v kontakte s jednou mamičkou. Žila roky v nefunkčnom vzťahu, kde bolo týranie, alkohol a gamblerstvo skoro na dennom poriadku. Keď zistila, že čaká dieťatko, uvedomila si strach o jeho budúcnosť a z nefunkčného vzťahu sa rozhodla odísť. Vlastná rodina ju však nebola ochotná podržať a podporiť. Mama ju presviedčala, aby zostala v nefunkčnom vzťahu. Je to pre mňa veľmi silný príbeh a som vďačná za to, že existuje na Slovensku tretí sektor. Natrafila na organizáciu, ktorej som sama pomáhala. Vďaka tejto organizácii našla odvahu, odišla od partnera a našla bývanie. A do dnešného dňa sme spolu v kontakte a tešíme sa z každého, aj malého, úspechu. Má nové bývanie a trvalú prácu. Pre mňa je ona ako matka samoživiteľka vzorom. Keď vidím, ako tieto ženy bojujú a riešia problémy, je to motivujúce.

Spomeniete si aj na smutný príbeh?

 Stretla som sa s riaditeľkou centra pre deti, ktoré zažívali násilie a zneužívanie. Spolu sme pracovali na jednom projekte. Do záhrady sa prišli hrať 2-5 ročné deti z centra. Povedala mi, že tieto detičky okrem fyzického násilia zažívali aj sexuálne násilie, bolo to hrôzostrašné iba počúvať. Veľmi sa ma to dotklo, lebo sama mám synčeka vo veku 5 rokov a neviem si predstaviť, že by jemu niekto ublížil.

Čo vám vtedy napadlo?

Že to musíme zmeniť. Musíme identifikovať obete a dostatočne dopredu im poskytnúť pomoc. Veľmi sa ma tieto príbehy dotkli.

Sú schopné týrané ženy rozprávať o útočníkovi a svojich pocitoch? Nehanbia sa?

Zlepšilo sa to. Viac sa o tom rozpráva a existujú organizácie, ktoré sa problému venujú: je to rozhodne lepšie ako 30 rokov dozadu. No stále to nie je ideálne. Nemôžeme pred tým zatvárať oči. Naopak, každý z nás musí urobiť maximum, aby vo svojom okolí vedel pomôcť obetiam, ktoré týranie zažívajú. Musím povedať, že podobnú situáciu prežívame aj u nás v rodine. Uvedomujem si, aké je to veľmi náročné a čím všetkým si obeť prechádza.   

Nielen dospelé osoby, ale aj deti bývajú týrané. Je to fyzické či psychické týranie?

Je to veľmi ťažké povedať, čoho je viac. V každom prípade, žiadne týranie nie je akceptovateľné. Negatívne poznačí každého, kto si tým prechádza.

Tretí sektor častokrát supluje úlohy štátu, kde štát v týchto témach zlyháva?

Pred niekoľkými rokmi Inštitút pre prácu a rodinu urobil prieskum na vzorke ôsmakov a deviatakov. Až sedemdesiat percent detí povedalo, že zažilo nejaký druh násilia v domácom prostredí. Keď to premením na čísla, tak išlo o 60-tisíc detí, čo je obrovské číslo. Bolo to v roku 2017, teda pred pandémiou korony, ktorá tieto problémy ešte viac prehĺbila. Predpokladám, že v súčasnosti je toto číslo oveľa horšie. Alarmujúce je, keď dieťa svoje týranie ospravedlňuje, že je to súčasť výchovy a je to v poriadku. Ako spoločnosť sa musíme nad tým zamyslieť, čo s tým chceme robiť. Najdôležitejšia je prevencia a na druhej strane aj odovzdávanie zručností, aby ľudia, ktorí pracujú s deťmi - učitelia, vedúci krúžkov, tréneri - čo najskôr vedeli identifikovať obeť. Aby vedeli identifikovať príznaky. Táto oblasť je na Slovensku veľmi zanedbaná.

Čo je ešte v tejto oblasti zanedbané?

Na Slovensku máme len dve centrá, ktoré sú špecializované na takúto pomoc a len tri, ktoré majú pobytovú formu. Teda na celom Slovensku je ich spolu päť. Som presvedčená, že takéto centrum by malo byť v každom kraji. A malo by byť dostupné. Problémom je aj to, že máme nedostatok psychológov, sociálnych pracovníkov. Povedzte mi, kto bude v takto ťažkej téme pracovať za mizerné mzdy? Mzdy v sociálnych službách máme také nízke, že to vyzerá ako dobrovoľnícka činnosť.  Aj preto my v KDH v sociálnom segmente chceme zvýšiť mzdy všetkým pracovníkom postupne o 50 percent.

Viac vo videorozhovore...

Advertoriál pripravený v spolupráci s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH).

Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 77/4, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00586846
Dodávateľ: Zoznam, s.r.o., Svätoplukova II. 18892/2 A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36029076