BRATISLAVA – Bude sa po množiacich sa útokoch riešiť problematika medveďa hnedého? Krátko pred voľbami sa táto téma ocitla aj na pôde parlamentu. V napätej a emóciami vybičovanej atmosfére o nej hovorili poslanci výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Neboli však sami. Ujsť si ho nenechali ani predseda parlamentu Boris Kollár, otec mladíka, ktorého na farme napadol medveď, šéf poľovníkov a prítomní boli aj ministri životného prostredia a pôdohospodárstva.
Video: Výzva vláde pre situáciu týkajúcu sa medveďov
Vzhľadom na citlivú tému bola atmosféra od samého začiatku napätá. Na rokovanie prišiel netradične aj predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár. Ten nie je členom žiadneho výboru a nestáva sa, aby prišiel na takéto rokovanie. Na výbor dorazil vyzbrojený číslami, ktoré hovorili o tom, aké počty medveďov sú ročne odstrelené v iných európskych krajinách. "To sú nejakí ekoteroristi?" pýtal sa? Viacerí poslanci i predseda parlamentu žiadajú, aby sa medveď mohol loviť. "Dnes je to chránené zviera bez možnosti lovu, chceme ho dostať do kategórie chránené zviera s možnosťou lovu, a tým pádom regulácie počtov," povedal Kollár. Minister by mal podľa neho okamžite podať žiadosť na Európsku komisiu. Tvrdí, že treba odloviť stovky medveďov.
Emócie neskrýval ani jeho spolustraník a šéf výboru Jaroslav Karahuta. Ten vidí dve možnosti riešenia. Systémovým riešením by podľa neho bolo preradenie medveďa do kategórie chráneného s možnosťou lovu. Druhú možnosť vidí vo využívaní výnimiek na reguláciu medveďa.
Svoje k celej veci povedal aj Alojz Kaššák z Poľovníckej komory. Ten opísal prax, s ktoru sa pravidelne stretávajú. Poľovnícke subjekty podľa neho totiž nedávajú žiadosti na odstrel problémových jedincov, hoci na ne často ľudia apelujú. Túto úlohu prenechajú vždy radšej samosprávam, lebo inak sú obviňovaní z toho, že sa chcú podieľať na zabíjaní zvierat. „Za 23 rokov sa rozšíril areál medveďa o 42 percent,“ uviedol. Problémy s medveďmi si vyrábame podľa neho sami tým, že šelmám nedávame dôvod, aby sa nás báli a tie potom neučia mláďatá, že z človeka majú mať strach.
Reč si na výbore zobral aj farmár Martin Sedláček, ktorému pred pár dňami medveď napadol syna na farme v Háji. Ten sa na medvede sťažuje už dlhodobo, robil tak aj pred útokom na syna, keďže zvieratá chodili na farmu a ničili jeho prácu. Zopakoval to, čo už pred pár dňami na brífingu po boku pôdohospodárov, kde avizoval, že každého medveďa, ktorý vkročí na jeho pozemok, zabije. „Budem konať a budem niesť následky, ktoré z toho budú vyplývať,“ odkázal. Ironicky sa spýtal, či má medvede, ktoré k nemu pravidelne chodia, vítať „mrkvičkou.“
Budeme mať ďalší zásahový tím
Minister životného prostredia Milan Chrenko vidí riešenie aktuálnej situácie vo vytvorení ďalšieho, v poradí už štvrtého zásahového tímu. Iniciuje tiež spoluprácu s ministerstvom vnútra ohľadom kooperácie polície a ochranárov pri problematických medveďoch. Okrem toho Štátna ochrana prírody vyvíja aplikáciu na ohlasovanie jedincov medveďa, ktorá má fungovať tak, že ľudia budú môcť prostredníctvom nej nahlásiť prítomnosť medveďa zásahovému tímu a naopak, napríklad turista získať informáciu, či v jeho najbližšom okolí nebol hlásený výskyt medveďa.
Video: Minister životného prostredia po výbore
Chce tiež vytvoriť platformu na spoluprácu všetkých dotknutých subjektov. Od štátnych inštitúcií, cez farmárov, ochranárov, lesníkov a poľovníkov. Iniciovať chce tiež rýchlu finančnú podporu z eurofondov na preventívne opatrenia. „Považujem za nevyhnutné zopakovať, že medvede nepatria do intravilánov obcí. Ak sa konkrétny jedinec opakovane vracia, je potrebné pristúpiť k adresnej regulácii. Teda pri jedincovi, ktorý stratil plachosť pred človekom, siahnuť po krajnom riešení,“ vyhlásil Chrenko. Opatrenia vychádzajú z prvých výsledkov analýzy početnosti medveďa hnedého, medzinárodných skúseností a vedeckých štúdií zo Slovenska a zahraničia.
Hovoril však aj o prevencii. „Ak v blízkosti obce niekto vyhodí uhynuté zviera, jedlo, umiestni vnadidlo alebo nezaistí kontajner, láka medveďa do ľudskej blízkosti. Tým zvyšuje riziko stretu a zbavuje medveďa plachosti voči ľudskej prítomnosti. Chcel by som apelovať na samosprávy, lokálne autority, na každého. Je spoločná úloha nás všetkých, aby sa na túto neželanú prax poukázali, vinníkovi vysvetlili dopady jeho konania. Prípadne vyvodili aj zodpovednosť,“ odkázal.
Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš priznal, že „trochu sme zaspali na vavrínoch, neodhadli sme riziká.“ Minister poukázal tiež na to, že existujú už napríklad oblasti, kde nechce nikto chovať ovce práve kvôli výskytu medveďov. Ochrániť ich nestačia ani pastierske psy. Potenciál rozmnožovania medveďov na Slovensku je podľa jeho slov "fantastický". Aj on poukázal na reguláciu medveďa v okolitých krajinách. Zásahové tímy podľa neho dokážu pomáhať v intravilánoch obce, nie v extravilánoch. Skonštatoval, že už v súčasnosti možno riešiť situáciu rýchlo, a to výnimkami na odstrel medveďov. Európska komisia podľa jeho slov akceptuje výnimky napríklad pri ohrození úrody a chovu dobytka či ohrození bezpečia a životov ľudí.
Ministri pripúšťajú, že ľudia majú z medveďov opodstatnený strach. „Niektorí ľudia sa boja chodiť do roboty, športovci do lesa, spôsobuje to problémy poľnohospodárom i chovateľom oviec,“ povedal Chrenko.
Výbor nestačí, v hre je mimoriadna schôdza
Poslankyňa Anna Zemanová (SaS) rovnako vidí potrebu v rýchlych riešeniach už túto sezónu. Pýta sa, prečo sa nerealizujú niektoré kroky z vypracovaného plánu pre medveďa hnedého. Vyzvala envirorezort na realizáciu zasadnutia v najrizikovejších oblastiach, kde by sa rokovalo o rizikových jedincoch a okamžitom riešení na ich vyradenie z populácie.
Nezaradený poslanec Filip Kuffa a poslanec zo Smeru-SD Richard Takáč poznamenali, že výbor sa téme venoval aj pred rokom, no stanoviská výboru nie sú pre envirorezort záväzné. Kuffa vidí problém v nastaveniach ochrany životného prostredia. Takáča mrzí, že envirorezort spochybňuje možnosti regulácie. Vyzbierané mali aj podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze. Strany bývalej koalície podľa nich dopredu avizovali, že ju nepodporia, a tak návrh nepodali. Apelovali aj na vládu a prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby prispeli k riešeniu.
Mimoparlamentné KDH žiada zjednodušiť procesy k odstráneniu problémového medveďa na území obce či mesta. V prípade kritických situácií by mal byť podľa hnutia povolený okamžitý zásah zásahového tímu. Takisto žiada, aby sa znovu zaviedol regulačný lov a vytvorila medzirezortná komisia na manažment veľkých šeliem.
Mimoriadny výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nakoniec uznesenie k situácii s medveďom hnedým neprijal. Nebol uznášaniaschopný.
