Ján Kubiš
BRATISLAVA - Slovensko chce výrazne posilniť rozvojovú pomoc Afganistanu, kde chce poslať aj viac vojakov.
Povedal to pre SITA minister zahraničných vecí Ján Kubiš. V rozpočte na budúci rok bude žiadať podstatné, nie kozmetické, zvýšenie rozpočtu na bilaterálnu rozvojovú pomoc, ktorá je tento rok necelých 166 miliónov korún. Na túto pomoc by chcel dva až trikrát viac. Smerovať má do "krajín prioritného záujmu". Aj v rozvojovej pomoci zdôrazňuje slovenská diplomacia ekonomický rozmer.
"V každom prípade mám záujem, aby sme dostali viacej financií, pretože tento nástroj je veľmi účinný a my ho chceme využívať na presadzovanie a podporu našich záujmov v krajinách nášho prioritného záujmu, a to sú rôzne - to môže byť oblasť Balkánu, oblasť východnej Európy, ale napríklad Afganistan, kde budem chcieť, aby sme podstatne viac prispievali aj rozvojovou pomocou, nakoľko tam chceme byť podstatne viac prítomní aj pokiaľ ide o našu vojenskú pomoc," povedal Kubiš.
Minister odmietol výhrady mimovládnych organizácií k malej podpore najchudobnejších krajín Afriky. "Keď budeme mať viacej prostriedkov, tak pôjde viacej aj na subsaharskú Afriku," uviedol. Nevylúčil ale, že niektoré fungujúce projekty, ako napríklad projekt učiteľov v buši na juhu Sudánu, zo štátneho rozpočtu už nepodporia. "My predsa nemôžme venovať peniaze iba na určité projekty, ktoré sa trebárs aj osvedčili a tým pádom, vzhľadom na objem prostriedkov, ktorý tu je, zanedbať všetky ostatné oblasti," dodal minister.
SR by však podľa neho mala na rozvoj iných krajín prispievať viac. "Dnes sme v situácii, keď by sme mali dávať viacej na oficiálnu rozvojovú pomoc a ja budem podstatne väčšie prostriedky vyžadovať v štátnom rozpočte na budúci rok." Záväzky, ktoré máme ako člen EÚ, OECD a OSN napriek tomu zrejme nenaplníme. Najneskôr o dva roky sme sľúbili dávať na rozvojovú pomoc 0,17 percenta HDP, o päť rokov neskôr by to malo byť 0,33 percenta HDP. "Áno, zaviazali sme sa k mnohým ďalším veciam," komentoval nesplnenie limitu Kubiš.
"V každom prípade mám záujem, aby sme dostali viacej financií, pretože tento nástroj je veľmi účinný a my ho chceme využívať na presadzovanie a podporu našich záujmov v krajinách nášho prioritného záujmu, a to sú rôzne - to môže byť oblasť Balkánu, oblasť východnej Európy, ale napríklad Afganistan, kde budem chcieť, aby sme podstatne viac prispievali aj rozvojovou pomocou, nakoľko tam chceme byť podstatne viac prítomní aj pokiaľ ide o našu vojenskú pomoc," povedal Kubiš.
Minister odmietol výhrady mimovládnych organizácií k malej podpore najchudobnejších krajín Afriky. "Keď budeme mať viacej prostriedkov, tak pôjde viacej aj na subsaharskú Afriku," uviedol. Nevylúčil ale, že niektoré fungujúce projekty, ako napríklad projekt učiteľov v buši na juhu Sudánu, zo štátneho rozpočtu už nepodporia. "My predsa nemôžme venovať peniaze iba na určité projekty, ktoré sa trebárs aj osvedčili a tým pádom, vzhľadom na objem prostriedkov, ktorý tu je, zanedbať všetky ostatné oblasti," dodal minister.
SR by však podľa neho mala na rozvoj iných krajín prispievať viac. "Dnes sme v situácii, keď by sme mali dávať viacej na oficiálnu rozvojovú pomoc a ja budem podstatne väčšie prostriedky vyžadovať v štátnom rozpočte na budúci rok." Záväzky, ktoré máme ako člen EÚ, OECD a OSN napriek tomu zrejme nenaplníme. Najneskôr o dva roky sme sľúbili dávať na rozvojovú pomoc 0,17 percenta HDP, o päť rokov neskôr by to malo byť 0,33 percenta HDP. "Áno, zaviazali sme sa k mnohým ďalším veciam," komentoval nesplnenie limitu Kubiš.
