BRATISLAVA - Myslí si, že po voľbách sa spoja menšie strany napriek výhre Fica a zostavia vládnu koalíciu. A zopakuje sa situácia z roku 1998, kedy bol porazený Mečiar. Priznáva, že by nerád išiel do koalície s Igorom Matovičom. V otázke právneho ukotvenia životných partnerstiev inak orientovaných ľudí nemá tak striktný názor ako KDH. Výrazná a rešpektovaná osobnosť novodobých slovenských dejín František Mikloško, ktorý prijal ponuku byť na kandidátke KDH v rozhovore pre topky.sk prezradil:
- Ako sa z emócií na sociálnych sieťach stávajú na Slovensku dogmy
- Ako vníma bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu a jeho návrat na slovenskú politickú scénu
- S kým si vie predstaviť budúcu koalíciu a kto by mal byť odstavený od politickej moci
- Prečo ho liberáli a neveriaci posúvajú dopredu
- Či je načase, aby aj Slovensko prijalo životné partnerstvá
- Je priama voľba prezidenta ideálna pre Slovensko
Viac vo VIDEOROZHOVORE TU:
Na Slovensku ste vnímaný ako umiernený, tolerantný a možno liberálnejší typ konzervatívneho politika. Je tento pohľad na vás pravdivý? Vnímate sa rovnako?
- Ak hovoríme o liberálnom a konzervatívnom politikovi, rozdelil by som to, či som liberálnejší katolík...
Presne tak som to myslela.
- Nedávno mi jeden duchovný povedal, že som liberál. Vyzval som ho, aby mi povedal aspoň jednu vec, v ktorej sa odchyľujem od doktríny katolíckej cirkvi. Nevedel odpovedať. Pre mňa liberálne znamená rešpektovanie druhého človeka, nevnucovať mu svoj názor. Znakom zrelosti každého jedného človeka je, že zostáva sám sebou a dovolí tomu druhému, aby v jeho prítomnosti bol slobodným. A nemal pocit, že ho chce zničiť a tlačí ho do kúta. Tomu som sa učil celý život. V období disentu som stretol veľmi krásnych ľudí, ktorí boli neveriaci a obohacovali ma svojím videním sveta. Neveriaci, alebo liberálni ľudia nám nastavujú veľmi oslobodzujúce zrkadlo, čo sú skutočné problémy sveta.
Keď vás KDH oslovilo, aby ste išli na ich kandidátku, zvažovali ste to dlho?
- Pred viac ako rokom prišiel s touto ponukou predseda KDH. Bol som vtedy zaskočený. Na pohrebe Vladimíra Krčméryho ma opäť oslovil s touto otázkou. A tretí raz mi to hovoril, keď bol u nás so svojou manželkou Miriam. Vtedy som začal nad tým uvažovať. Uvedomil som si, že niektoré strany majú okolo 5 percent. KDH sa nachádza v tomto pásme. Povedal som si, že ak ma oficiálne oslovia, prijmem to. Veci, o ktoré som sa sám snažil, mi obyčajne nevyšli. Ale veci, ktoré samé prišli ku mne a odpovedal som na ne kladne, mali svoje požehnanie. Mal som pocit, že mám do toho ísť.
Aké miesto na kandidátke vám KDH ponúklo?
- Rozhodnutie sa rodilo postupne. Prvá ponuka zo strany KDH bola, že v prvej dvadsiatke alebo 150-ka. Tým, že ju stále používa Igor Matovič a teraz aj Alojz Hlina, mal som pocit, že to nie je zaujímavé. Do toho vstúpila moja manželka a povedala mi: „Apoštolov bolo 12.“ Tak som sa uchádzal o číslo 12 a v KDH to prijali okamžite.
Vy hovoríte, že ste išli do politiky aj preto, aby sa nevrátil Fico a pomohli ste KDH dostať sa do parlamentu, aby tu vznikla iná vláda ako kabinet Roberta Fica. Je to tak?
- Poskytol som rozhovor pre Český rozhlas a vyjadroval som sa k rozhodnutiu prezidentky Zuzany Čaputovej. Opýtali sa ma, či jej rezignácia ovplyvní parlamentné voľby a ich atmosféru, či demokratické sily neupadnú do depresie. Nemyslím si to. Chvíľu to riešime a prežívame. Kľúčovým momentom bude Robert Fico a jeho prípadný návrat. Robert Fico tým, že predstavil prvú deviatku kandidátky, tak prezradil na čo vsádza. Ak na tretie miesto dal Ľuboša Blahu, tak vsádza na radikalizmus, ktorý je pre mňa za čiarou a neprijateľný. Toto nie je kultúra, ktorú by som mohol ja akceptovať. Existujú nedoriešené kauzy. Hovorí sa o súdnictve, prokuratúre a polícii, ktorá bola zasiahnutá érou Roberta Fica. Za veľmi vážny problém považujem únos vietnamského občana. Ak by sa ukázalo, že štát sa podieľal na tomto terorizme, stratíme svoje meno v civilizovanom svete. A to treba vyšetriť. Sú tam nejasné postoje vtedajších predstaviteľov, ktorí za to niesli zodpovednosť. Nikoho neobviňujem, ale treba to vyriešiť. Nemci jasne povedali, že bez účasti Česka a Slovenska sa to nemohlo stať. Je to vec, ktorá je hraničná a my si musíme uvedomiť, kam chceme patriť.
Boli ste súčasťou vládnej koalície s SDĽ, kde poslancom bol aj Robert Fico. Ako vnímate jeho politický vývoj?
- Keď prišiel do parlamentu, už som tam bol. Vnímam celý jeho politický príbeh. Mal som pocit, že na začiatku bol utiahnutý. Boli tam predsa Peter Weiss, Ľubomír Kanis, Ľubomír Fogaš a iné známe tváre, osobnosti. Potom prišiel Jozef Migaš, Pavel Koncoš. Celý čas som mal pocit, že ho odhadli nejaké kruhy a mohli by na ňom postaviť budúcu stranu. Samozrejme takéto kruhy musia mať aj finančné záujmy. Je to v politickom zápase kľúčové. A oni vsadili na dobrého koňa. On naozaj nahradil silného vodcu po Vladimírovi Mečiarovi. A je ním doteraz. Polovica ľudí na Slovensku si želá silného vodcu, ktorému nebude parlament hádzať polená pod nohy. Robert Fico je silný tam, kde bol aj Vladimír Mečiar. A kde za prvej republiky bol silný Andrej Hlinka.
Vidíte silného vodcu aj v opozícii, kto by mu vedel konkurovať?
- Nie. Nevidím. To bol problém slovenskej politiky. KDH bolo v prvej línii v zápase s Vladimírom Mečiarom. Ján Čarnogurský bol predvídavý intelektuál, nebol populista. Pamätám si, keď nastúpil Mikuláš Dzurinda a mnohí mu radili, aby bol malým Mečiarom, lebo inak ho neporazí. Byť malým Mečiarom znamenalo aj to, že sa sľubovali dvojnásobné platy... A teraz vidíme, ako populizmus malého Mečiara skončil, už nemá silu.
