BRATISLAVA – Klimatická kríza praje obchodníkom s plastovými trávnikmi, ktoré však podľa ochranárov škodia biodiverzite. Martin Čurda, odborník z jojkárskej relácie Nová záhrada tieto náhrady živej trávy úplne nezavrhuje, ich miesto však vidí inde. Radí tiež ako zachrániť ozajstný trávnik pred suchom, ako doň pritiahnuť viac užitočného hmyzu a čím ho môžu nahradiť alergici.
Briti začali masovo nahrádzať živú trávu umelými trávnikmi v čase najväčšej pandémie covidu. Odôvodňovali to tým, že pre koronavírus pracujú doma a neznesú sa dívať na sucho v záhrade. Ochranári okamžite reagovali vypočítavaním rizík, ktoré tento boom prináša – nemôže sa v nich zabývať užitočný hmyz, dážď z nich vyplavujú mikroplasty do širšieho životného prostredia. Okrem toho absorbujú podstatne viac slnečného žiarenia ako živá tráva a ich výroba zanecháva uhlíkovú stopu – oboje prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Popularita plastových trávnikov však rastie, téma je stále horúca. Julie Jamesová, waleská ministerka pre klimatické zmeny, nedávno navrhla, aby zákon zakazujúci jednorazové plasty medzi ne zahrnul aj umelú trávu s výnimkou športových ihrísk.
Kde má umelý trávnik zmysel
Martin Čurda z jojkárskej Novej záhrady s názormi ochranárov na umelé trávniky súhlasí: „Z pohľadu prírody ide samozrejme o mŕtvu plochu – biely fľak na mape. Podobne ako bazén – mŕtva zóna, bez života. Ak by toho malo byť veľa – je to problém.“ Na Slovensku však zatiaľ nepozoruje, že by dopyt po nich rástol . „V tomto jedinom prípade musím povedať – šťastie, že sme konzervatívny národ. Na klasický trávnik zväčša nedáme dopustiť...“
Pozná síce množstvo prípadov aj u nás, kedy sa umelý trávnik kladie – ale na spevnenú plochu. „Všade tam, kde by inak bol betón, je umelý trávnik určite lepšia alternatíva ako tvrdý, nepohodlný povrch, ktorý navyše počas horúčav sála teplo a v chladných dňoch zasa neprimerane chladí. Je to aj dobrá dopadová plocha na ihriskách, kde by živý trávnik nevydržal takú záťaž a určite vyzerá lepšie, ako dlaždice z recyklovanej gumy.“ Uvádza, že sa dá použiť ako príjemná pochôdzková plocha na terasu, ako zelená výplň zatrávňovacích dlaždíc pre vjazd do garáže, či priamo garážové stojisko pod pergolou, prípadne ako mäkký povrch na balkón.
Ako zachrániť veľký trávnik pred suchom
Odborník upozorňuje, že aj veľké živé trávniky sú v súčasných klimatických podmienkach problém. „Klasický pestovaný trávnik spotrebuje najviac vody – je to najsmädnejšia a aj najhladnejšia plocha v záhrade.“ Preto odporúča, aby na to ľudia mysleli už pri zakladaní záhrady a nevytvárali si veľké trávniky.
Tí, ktorí ich už majú, však nemusia zúfať, aj pre nich má dobré rady. „Do pôdneho profilu môžete dodať organiku a vylepšovače pôdy aj dodatočne. Je to prácne, náročné, no funguje to.“ Martin Čurda odporúča na ploche vytýčiť raster s veľkosťou štvorca do jedného metra štvorcového. Vo vyznačených pásoch širokých 25 až 30 centimetrov odstrániť trávnu mačinu a potom vykopať ryhy hlboké 30 centimetrov. „Tie naplníme zmesou z vysušenej trávy, vyzretého kompostu, posekaných konárikov, či drevnej štiepky zo štiepkovača, pridáme pôdne vylepšovače na báze ílov a potom to všetko opäť prihrnieme zeminou. Utlačíme a vrátime späť trávnu mačinu na svoje miesto a výdatne zalejeme.“
Upozorňuje, že toto je samozrejme náročné pri veľkých plochách trávnika, no osvedčilo sa to na trávnikoch, ktoré nemajú automatický zavlažovací systém, len občasné polievanie povrchovými rozstrekovačmi a len to, čo dostanú v podobe zrážok. „Ak chcete dopestovať krásny hustý trávnik, voda je 80 percent úspechu. Tá zo zrážok pokryje len polovicu jeho potreby. Preto je dnes zavlažovací systém na trávnik nevyhnutný.“
Prečo je ideálne zmenšiť trávnik a čo môžu urobiť alergici
Ako ďalšiu možnosť navrhuje zmenšiť plochu trávnika. „Môžeme to spraviť tromi rôznymi cestami, prípadne ich kombináciami: nahradiť časť plochy trávnika kvitnúcou lúčkou, alebo dokonca náhradou trávnika, či rozšíriť na jeho úkor rozvoľnené trvalkové záhony.“
Martin Čurda hovorí, že semeno na výsev kvitnúcej lúky už dnes dostať v neuveriteľne pestrých variáciách. „Môžete si vybrať zmes podľa zastúpenia kvitnúcich druhov – v tom prípade môžete mať ako kritérium pestrosť kvitnutia, či dokonca farebnosť, alebo prevládajúcu farbu. Alebo bude kritériom výška porastu, či intenzita kosenia – od raz, až dva krát do roka, až po kosenie každý mesiac počas vegetačnej sezóny. Kritériom môže byť nie len pestrosť kvitnutia, ale aj pestrosť života – môžete mať lúčku, ktorá láka predovšetkým motýle, alebo lúčku, kde si nájdu niečo všetky druhy opeľovačov, prípadne doslova medonosnú lúku – ako pastvu primárne pre včely. Alergici zasa naopak – môžu zvoliť rôzne kŕmne zmesi, kde je hlavne ďatelina, lucerna, hrachor, vika a iné bôbovité.“
Výhody a nevýhody náhrady trávnika lúčkou
Náhrady trávnika podľa odborníka zväčša spájajú tri hlavné vlastnosti – 1. futbal si na nich nezahráte, 2. dá sa po nich občas prejsť, či ľahnúť si do nich, 3. vytvárajú kompaktnú zelenú plochu s výrazne nižšími vstupmi (hnojivá, voda, práca, čas), ako je to pri trávniku. „Typický príklad je dúška materina. Porast z nej stačí zostrihať dva krát do roka, nepotrebuje doplnkové zavlažovanie, čiže žiadny automatický zavlažovací systém a hnojiť stačí len raz – vždy na jar. Alebo ešte lepšie – ak jej pri vysádzaní nasypeme mykorízne huby ku korienkom – až do konca ich života nemusíme hnojiť vôbec.“
Ďalej vysvetľuje, že rozšírenie rozvoľnených trvalkových záhonov na úkor trávnika znamená, že prídeme o časť pochôdzkovej zelenej plochy, no oživíme priestor farbami, pomedzi ktoré si síce neľahneme, alebo nezahráme futbal, ale prejsť pomedzi ne prejdeme. „Priestor teda zmenšíme len opticky – a ako protihodnotu získame viac farieb do záhrady, väčšiu biodiverzitu a menšie nároky na vodu.“
