BRATISLAVA - Slovenská politická scéna zažila tento týždeň jednu z pamätných udalostí. Dlhodobo najpopulárnejšia politička na našom území sa rozhodla, že už viac v týchto vodách plávať nemieni. Zuzana Čaputová sa už totiž viac nebude uchádzať o prezidentský úrad, a či už týmto rozhodnutím mnohých prekvapila alebo nie, je potrebné sa už zamýšľať nad tým, kto ju nahradí. Skloňuje sa tu totiž viacero mien, hoci niektorí takéto plány doteraz popierali, Čaputovej krok určite mnohých naladil na vlnu príležitosti a úvah o možnej kandidatúre.
archívne video
Aby sme sa však do tejto témy dostali postupne, zhrňme si najskôr podmienky, za akých môže človek na Slovensku za prezidentka vôbec kandidovať. Môže to byť každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň volieb dovŕšil minimálne 40 rokov. Musí to byť človek bezúhonný. To teda znamená, že právo na takúto kandidatúru zaniká, ak je vo výkone trestu odňatia slobody, ak je právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, alebo ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Kandidáti môžu do ringu vstúpiť dvojako. Buď kandidát získa 15-tisíc podpisov od občanov, alebo 15 podpisov poslancov Národnej rady SR. Návrhy na takúto voľbu musia odovzdať predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
Teraz sa poďme spolu pozrieť, o kom sa v súčasnosti hovorí ako o možných nástupcoch Zuzany Čaputovej po voľbách v roku 2024.
Prokurátora Žilinku ako možného kandidáta spomínali v kuloároch viacerí, sám to však začiatkom roka odmietol
S priblížením volieb sa už počas konca minulého roka spomínal ako možný kandidát na prezidenta, ktorý by nastúpil zrejme s podporou opozičných strán, generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Očakávania však boli predčasné a začiatkom roka sa Žilinka v tomto duchu vyjadril tak, že nechce, aby boli občania zavádzaní. "Nikdy som neuvažoval a neuvažujem o tom, že by som kandidoval na funkciu prezidentka Slovenskej republiky," argumentoval Žilinka s tým, že zložením sľubu v roku 2020 sa stal generálnym prokurátorom a nemieni vo funkcii predčasne skončiť. Otázne je, ako zmení postoj k tejto kandidatúre po Čaputovej ohlásenom konci. Času na rozhodovanie má ešte v dĺžke niekoľkých mesiacov.
Do volebného rybníka si chce skočiť aj Štefan Harabin
Ďalším, kto sa v prípade kandidatúry na prezidenta spomína je bývalý minister spravodlivosti, niekdajší líder strany Vlasť a bývalý šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Jeho kandidatúra vyzerá rozhodne reálnejšie, než v prípade Žilinku. Harabin sa totiž netají tým, že už v marci začal iniciatívu na zber podpisov na túto kandidatúru.
Neočakáva sa však, že by Harabin zopakoval svoj oveľa väčší politický úspech v roku 2019, keď to prvýkrát skúšal na funkciu prezidenta. Vtedy totiž skončil na významnom treťom mieste za Marošom Šefčovičom. Získal viac ako 300-tisíc hlasov voličov.
Na príležitosť spustiť kampaň čaká aj Robert Mistrík, ktorý chce počkať na vývoj parlamentných volieb
Ďalším človekom, ktorý to už v prezidentskej kandidatúre skúsil je vedec Robert Mistrík, ktorý v roku 2019 urobil pamätné gesto, kedy svojim vzdaním sa v prospech Zuzany Čaputovej prakticky zabezpečil jej jednoznačné víťazstvo. Jeho dlhšia kandidatúra pritom nebola lacnou záležitosťou, no aj tak sa rozhodol prenechať zvyšok politickej súťaže svojej konkurentke.
Mistrík však podľa RTVS o kandidatúre opäť uvažuje. "Čakajú nás parlamentné voľby. Tie do značnej miery zamiešajú karty a ukážu aké je politické rozloženie na Slovensku. Od toho sa bude odvíjať aj moje rozhodnutie," povedal pre verejnoprávny web.
Najočakávanejším kandidátom je Ivan Korčok, ten prelomil mlčanie
Človekom, ktorý sa však spomína jednoznačne najčastejšie, je bývalý minister zahraničných vecí z vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera - Ivan Korčok. Ten svoju kandidatúru držal akoby v zálohe na základe toho, ako sa rozhodne samotná Čaputová. Jej jednoznačné vyhlásenie ho zrejme privádza späť do hry, aj keď Korčok bol k tejto téme skúpy na slovo ešte deň pred jej vyhlásením.
Exminister sa nechcel k možnej kandidatúre vyjadrovať ani tento týždeň, pričom čakal na stanovisko prezidentky. Sám priznal, že ho krok Čaputovej prekvapil, a preto predstúpil pred novinárov s vyhlásením. "Využívam túto príležitosť, aby som poďakoval pani prezidentke za všetko, čo pre krajinu urobila. Chcem jej zaželať do zvyšného roka veľa síl. Rozumiem dôvodom, ktoré uviedla a pre ktoré sa nebude uchádzať o ďalší prezidentský mandát. Aj hlava štátu je len človek," povedal Korčok a pokračoval k tomu, ako sa zachová on sám, hoci sám doteraz rátal s tým, že Čaputová kandidovať bude.
Potrebujem čas na rozmyslenie, dodal Korčok
"Zároveň som si vedomý toho, že v spoločnosti je dopyt po tom, aby bola zachovaná vysoká miera dôvery voči úradu prezidenta a úradu hlavy štátu. Ja toto vnímam a zdieľam spôsob výkonu mandátu pani prezidentky. Zároveň sa chcem poďakovať každému, koho napadá moje meno v súvislosti s kandidatúrou. Vznikla nová situácia. Budem zvažovať prezidentskú kandidatúru a iste pochopíte, že vzhľadom na to, že uplynulo len pár hodín, potrebujem dosť času, aby som tieto aspekty zvážil a či túto kandidatúru prijmem. Neviem vám dnes povedať dátum alebo obdobie, kedy sa rozhodnem," zakončil Korčok.
Šancu zrejme vidí aj dlhoročný diplomat Peter Weiss
V prípade zahraničných diplomatov nie je Korčok jediným funkcionárom z kategórie diplomatov, ktorý sa bude zrejme snažiť o úrad prezidenta. Takým človekom by mohol byť aj dlhoročný zahraničný diplomat v Budapešti Peter Weiss, ktorý sa spomínal hlavne ako možný kandidát, na základe podpory strany Hlas-SD. Ani v jeho prípade ešte nie je nič potvrdené, no je isté, že sa už objavuje v spotoch strany Hlas.
