BRATISLAVA - Čisté bohatstvo domácností sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo o necelých 38 % na 97.000 eur. Nárast bol vysoký aj v reálnom vyjadrení, čiže po započítaní inflácie, a to na úrovni takmer 25 %. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v nadväznosti na výsledky 4. vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey, HFCS), ktoré uskutočnila NBS v spolupráci so Štatistickým úradom (ŠÚ) SR na jeseň 2021.
"Nárast čistého bohatstva domácností bol spôsobený najmä zvyšujúcimi sa cenami nehnuteľností, spravidla hlavného bývania. Väčšina domácností preto z nárastu čistého bohatstva vo forme zhodnotenia ich hlavného bývania nemala výraznejší reálny úžitok. Príspevok ostatných aktív, najmä finančných, k budovaniu bohatstva je na Slovensku menej významný," priblížili analytici. Finančné aktíva pritom tvorili najmä depozitá, investičné finančné nástroje ako akcie, dlhopisy alebo podielové fondy mali len zanedbateľný podiel.
Nehnuteľnosti tvoria dlhodobo najvýznamnejšiu časť bohatstva domácností na Slovensku. V roku 2021 dosiahli takmer 80 % celkových aktív typickej domácnosti, z toho hlavné bývanie niečo vyše 70 %. Analytici NBS pripomenuli, že obdobie medzi rokmi 2017 a 2021 patrilo do éry s relatívne vysokou dostupnosťou bývania, a to vďaka mimoriadne nízkym úrokovým sadzbám a rastúcim príjmom. Zo zisťovania vyplýva, že približne polovica mladých domácností do 34 rokov a jedna pätina domácností vo veku 35 až 44 rokov získala svoje hlavné bývanie práve v tomto období.
Výsledky nemusia plne zodpovedať stavu v súčasnosti
Výška čistého bohatstva domácností je však rôznorodá. "Kým pätina domácností s najnižším čistým bohatstvom mala majetok v hodnote menej ako 17.000 eur, pätina domácností s najvyšším majetkom niečo vyše 245.000 eur," vyčíslili analytici s tým, že bohatstvo sa líši aj naprieč vekovými skupinami obyvateľstva. Výrazné zvýšenie čistého bohatstva medzi rokmi 2017 a 2021 nastalo najmä u mladých domácností do 34 rokov a u nízkopríjmových domácností. "Spôsobil to predovšetkým nárast hodnoty vlastného bývania, ktorý bol u typickej domácnosti týchto skupín vyšší ako v ostatných skupinách," doplnili analytici.
Zároveň však pripomenuli, že v dôsledku zásadných zmien v ekonomike od obdobia zberu údajov nemusia výsledky zisťovania plne zodpovedať stavu v súčasnosti a sú snímkou finančnej situácie domácností v roku 2021. "V posledných 18 mesiacoch prišlo napríklad k zníženiu reálnych príjmov, zastaveniu, prípadne poklesu cien nehnuteľností, čo mohlo mať dôsledky aj na štruktúru aktív a pasív domácností," vysvetlili analytici NBS. Ďalšia 5. vlna zisťovania je plánovaná na jeseň 2023.
