BRATISLAVA - MIT, Cambridge, Stanford, Oxford, Harvard a Caltech. Aj keď nepatríte k znalcom zahraničných vzdelávacích systémov, tieto názvy vám zrejme niečo hovoria. Popredné svetové západné univerzity sa od tých slovenských odlišujú v mnohých aspektoch, počnúc požiadavkami na ľudí, až po formu hodnotenia. Na to, v čom sú tieto školy iné a čo robia inak ako tie naše, sa pozrel matematik Richard Kollár.
Archívne video: Vysoké školy a SAV obstáli v prieskume kvality veľmi dobre
Ako uviedol, spomínané školy nemajú podľa jeho informácií žiadne záverečné štátne skúšky a zväčša ani bakalárske záverečné práce a aj pri niektorých masters degree je možnosť ich získať aj bez diplomovej práce. Okrem toho nemajú ani opravné termíny skúšok pre študentov. „Skúšky sú typicky hromadne sústredne počas pár dní a náhradné (nie opravné) termíny sú poskytované študentom len výnimočne v prípade veľmi vážnych dôvodov, nie však opravné termíny,“ vysvetlil. Vďaka absencii štátnych skúšok je štúdium u nich podľa Kollára skutočne kreditové. Inak povedané, študent si môže naozaj vybrať rôzne predmety, ktoré chce na univerzite študovať, a nájsť si univerzitou svoju vlastnú cestu.
Od tých našich ich podľa Kollára odlišuje aj to, že nemajú profesorov menovaných prezidentkou, ani dlhý zoznam kritérií na to, aby sa uchádzači stali docentmi alebo profesormi. Ako uviedol, majú však prísne zložené komisie, aj z ľudí z iných odborov, ktoré individuálne posudzujú každého uchádzača, vrátane podrobného štúdia všetkých publikácií uchádzača a ich publikačného ohlasu, či publikovania v predátorských plátkoch.
Tiež podľa neho „nemajú systém verejného obstarávania pri nakupovaní, pri nákupoch z grantov si riešitelia môžu kúpiť napr. odbornú knihu, kde len chcú, napríklad so zľavou na konferencii, dokonca si môžu len tak kúpiť káblik do počítača, keď ho náhodou potrebujú.“
To, kto koľko a kedy učí, je jasne stanovené v pracovných zmluvách. „Profesori však neučia doživotne svoje predmety, ale striedajú ich po pár rokoch, pri niektorých predmetoch profesori rotujú, často učia základné kurzy pre veľa študentov aj najväčšie hviezdy, vďaka tomu môžu profesori bez problémov chodievať na svoje sabbatical, kde sa zlepšujú v kontaktoch na svetovú vedeckú komunitu a tiež prinášajú nové veci a skúsenosti na svoje pracoviská,“ ozrejmil Kollár.
Nemajú ani akreditáciu po predmetoch a mnoho predmetov môžu každoročne obmieňať podľa najnovších svetových poznatkov. „Vďaka tomu všetkému sa zamestnanci môžu viac času venovať výskumu ako rôznym zbytočným formalitám, a sú nútení stále sa zlepšovať a učiť nové veci, nielen sedieť od nevidím do nevidím v komisiách napr. na skúškach, kde sa nenaučia nič. A asi aj preto majú spoločné aj to, že sú to najvyššie hodnotené univerzity na svete,“ poukázal, hoci pripustil, že aj v ich prípade existuje veľa nedostatkov, no „nikde inde to nedokážu robiť lepšie.“
„Ale tak, na Slovensku si všetko robíme po svojom. A vidíme, že je to mimoriadne úspešné. Určite keď zlepšíme ďalšie a ďalšie klasifikácie a kritériá, pridáme ďalšie komisie, rady a zasadania a najmä zápisnice. To určite pomôže. Na celej čiare,“ dodal na záver ironicky.
