BRATISLAVA - Prioritou Slovenska je vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla NATO. Uviedla to v utorok prezidentka SR Zuzana Čaputová na summite Bukureštskej deviatky (B9) v Bratislave.
VIDEO Prezidenti na Samite B9 sa zhodli na potrebe naďalej podporovať a pomáhať Ukrajine
Prezidentka povedala, že cieľom všetkých lídrov B9 je mier v Európe, ktorý ohrozuje ruská agresia na Ukrajine. Podľa jej slov je na posilnenie bezpečnosti potrebné urobiť všetky kroky, ktoré povedú k bezpečnosti občanov SR.
Lídri krajín Bukureštskej deviatky podľa Čaputovej nepovažujú možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii za rozpínanie NATO smerom k Rusku, ale za poskytnutie záruk existujúcim členom Aliancie, že Rusko svojou rozpínavosťou nepohltí ďalšie štáty vo svojom susedstve. Prezidentka pripomenula, že Ukrajine členstvo v NATO prisľúbili už v roku 2008, takže nejde o novú vec. Krajiny B9 sú podľa nej za to, aby sa posilnili politické vzťahy s Ukrajinou.
VIDEO Samit prezidentov Bukurešťskej deviatky B9: Príchod a family foto
Samit prezidentov Bukurešťskej deviatky B9: Príchod a family foto (Zdroj: TASR/Jakub Popelka)
Cieľom B9 bolo dohodnúť sa na spoločnom postupe
Cieľom bratislavského summitu B9 bolo dohodnúť sa na spoločnom postupe krajín východného krídla Aliancie pred summitom NATO vo Vilniuse, uviedla Čaputová. Dodala, že lídri na Bratislavskom hrade diskutovali aj o vývoji vojny na Ukrajine a že je rada, že im aktuálne dianie priblížil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa k nim pripojil prostredníctvom internetu.
Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patria Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na Bratislavský hrad okrem lídrov týchto krajín prišiel aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Bulharsko zastupovala viceprezidentka Iliana Jotová.
Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO, sme obranná aliancia
Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO, jej sily pomáhajú chrániť náš vzdušný priestor a takisto aj odrádzajú akékoľvek iné sily, aby vstúpili na územie Slovenska. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády SR Ľudovítom Ódorom. Stoltenberg pricestoval na Slovensko na samit Bukureštskej deviatky (B9), ktorý sa v utorok odohrával na Bratislavskom hrade.
Stoltenberg zdôraznil, že NATO sa spolieha aj na Slovensko. Víta záväzok Slovenska mať investície do obrany na úrovni dvoch percent HDP. "Pretože lepšia infraštruktúra a lepšia výzbroj je takisto aj odrádzajúcim faktorom pre Rusko. Dodal, že NATO nie je súčasťou vojny na Ukrajine, no "v každom prípade pomáhame Ukrajine, aby sa bránila, to je súčasťou našej charty".
Pripomenul tiež, že NATO chráni vyše 30 demokracií v Európe a Severnej Amerike. "NATO je obranná aliancia. Nie sme tu na to, aby sme provokovali konflikty, ale naopak, aby sme zabránili vojne a aby sme chránili mier," dodal šéf Severoatlantickej aliancie. Stoltenberg sa poďakoval Slovensku za poskytnutie dôležitej humanitárnej a vojenskej podpory.
Musíme Ukrajine pomáhať
Generálny tajomník NATO informoval, že v súčasnosti je na Slovensku zvýšená prítomnosť v rámci medzinárodnej bojovej skupiny, takisto aj lietadlá NATO chránia vzdušný priestor Slovenska. V prípade potreby ďalšej ochrany nášho vzdušného priestoru do budúcna je možné doterajšiu aktivitu "premeniť na ďalšie aktivity". "V súčasnosti máme na Slovensku dislokovanú taliansku batériu, takisto aj nemecké systémy, ale to najdôležitejšie, čo treba povedať, je, že zvyšujeme pripravenosť síl, tak aby sme boli schopní veľmi rýchlo zareagovať, kdekoľvek, kde to bude potrebné, aby sme vedeli zvýšiť spôsobilosti," priblížil. Ódor poznamenal, že Slovensko chráni celá Aliancia a v prípade potreby k nám presunie všetky dostupné zdroje.
"Musíme Ukrajine pomáhať tak, aby vydržala ako suverénna krajina v Európe, pretože ak by prezident Putin vyhral, posolstvo pre neho alebo iné autoritatívne režimy by bolo také, že môžu používať silu na dosahovanie svojich cieľov a tým pádom aj narušovať hranice okolitých krajín. Svet by sa stal nebezpečnejším," zdôraznil.
Ódor ubezpečil šéfa NATO, že vláda odborníkov nemieni meniť kurz v európskej ani severoatlantickej orientácii Slovenska. "Plníme naše záväzky z hľadiska postupnej modernizácie obrany, ale aj z hľadiska našich finančných záväzkov. Vítame aj posilnenie vojenskej prítomnosti našich spojencov u nás," povedal s tým, že v súčasnosti je u nás vyše 1300 zahraničných vojakov najmä z Českej republiky, Holandska, Nemecka Talianska aj USA.
Premiér zdôraznil potrebu, aby bola východná hranica NATO adekvátne zabezpečená. So Stoltenbergom sa rozprávali aj o podpore brániacej sa Ukrajiny a o tom, do akej miery dokáže NATO spoločnými silami prispieť k tomu, aby nastal trvalý mier na Ukrajine.
Témou bol aj júlový samit NATO v litovskom Vilniuse. Ódor hovorí, že samit môže byť zaujímavým dátumom z hľadiska vstupu Švédska do NATO. Dá sa podľa neho očakávať zlepšenie vzťahov medzi Švédskom a Tureckom, a tak by mohlo dôjsť aj v dohľadnom čase k ratifikácii švédskej žiadosti o členstvo v NATO.
