BRATISLAVA - Počet dní, ktoré poslanci strávia v parlamente počas práce je veľmi subjektívna záležitosť. Niekto má okrem poslaneckého mandátu aj iné povinnosti, či sú primátormi alebo inými funkcionármi. Či už je dôvod taký alebo onaký, my sme sa pozreli na to, kto si počas tohto volebného obdobia podal najviac žiadostí o ospravedlnenie na rokovacích dňoch v parlamente. Z výsledkov budete prekvapení.
archívne video
Na úvod treba povedať, že do analýzy sme brali aktuálnu stranícku aj klubovú (ne)príslušnosť toho-ktorého poslanca v parlamente. Teda ak aj poslanec začínal volebné obdobie v 2020 roku na nejakej kandidátke, vďaka ktorej sa dostal do parlamentu, aktuálne mu je pripísaná tá najaktuálnejšia stranícka príslušnosť, či nezaradenosť v pléne.
Rovnako sa do analýzy nerátal presný počet dní, o ktoré poslankyňa či poslanec žiadali. Rátali sa len konkrétne žiadosti s rôznou rozmanitosťou a rozsahom dní. Ak napríklad poslanec žiadal o ospravedlnenie v rozsahu jedného dňa a potom ďalšie v rozsahu jedného týždňa, v analýze sme to rátali ako dve žiadosti.
Analýza sa počíta od začiatku ôsmeho volebného obdobia, teda od marca 2020 do teraz. Rovnako nehrá rolu ani to, že poslanci svoj mandát už nevykonávajú, alebo ho začali vykonávať neskôr, ako napríklad v prípade exministrov z rozpadnutej vlády, ktorí sa vracali do poslaneckých lavíc. Zarátaní sú jednoducho všetci z tohto volebného obdobia.
Poslanci, ktorí žiadali o uvoľnenie najviac, majú spravidla viac pracovných povinností
V kategórii poslancov, ktorí najviac žiadali o ospravedlnenia (bez ohľadu na stranícku či klubovú príslušnosť) vedie so 60 žiadosťami Marek Hattas z klubu SASKY. Ten ich podal najviac zo všetkých, čo zrejme úzko súvisí aj s jeho druhým mandátom - funkcia primátora v Nitre. Druhým najväčším žiadateľom o ospravedlnenie z parlamentnej schôdze je na "striebornom mieste" nezaradený poslanec, člen strany Republika a lekár Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku Miroslav Urban. Ten si o uvoľnenie požiadal 53-krát. Tretie miesto obsadil s počtom 48 žiadostí Ján Blcháč z Hlasu-SD. Ten rovnako pôsobí ako primátor Liptovského Mikuláša.
Za prvou trojkou nasledujú poslanci Ján Ferenčák, Vladimír Baláž, Stanislav Mizík, Jozef Habánik, Marek Kotleba a Jaroslav Baška. V prvej deviatke sa umiestnilo najviac poslancov za strany Smer-SSD, Hlas-SD a ĽSNS.
Predstavitelia strán v parlamente, ktorí mali najviac žiadostí
Teraz sa však pozrime na zvyšných reprezentantov jednotlivých strán, ktorí v parlamente najviac absentujú v tričku svojej strany či hnutia. U Smeru, Hlasu a Republiky je to jasné, no ďalšími predstaviteľmi sú Miroslav Kollár za demokratov (25 žiadostí), Stanislav Mizík (42 žiadostí), Patrick Linhart v prípade nezaradených poslancov (31 žiadostí), Vojtech Tóth v prípade OĽaNO (22 žiadostí), Valášek ako jediný reprezentant Progresívneho Slovenska v parlamente (10 žiadostí), poslanec a primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko za klub Sme rodina (37 žiadostí), exposlankyňa Miriam Šuteková za stranu Za ľudí (34 žiadostí) a Štefan Kuffa za stranu Život-NS (28 žiadostí).
Smer vedie v ospravedlnenkách u predsedov klubov
Zaujímavá situácia tiež nastáva, keď sa pozrieme na predsedov parlamentných klubov, ktorí sa za toto volebné obdobie ešte nerozpadli alebo nijak inak nemodifikovali. Ide o štyri kluby: Smer-SSD, Sme rodina, OĽaNO a SASKA. Z týchto štyroch klubov to bol práve Michal Šipoš ako šéf klubu OĽaNO, ktorý podal najmenej žiadostí o ospravedlnenie. Nasleduje Peter Pčolinský za Sme rodina, Anna Zemanová za SASKU a Robert Fico za Smer-SSD.
Tí, ktorí o plánovanú absenciu žiadali najmenej
Keď sa však pozrieme na samotný chvost rebríčka žiadostí o ospravedlnenky, tak tu v prípade počtu jedinej žiadosti za celé volebné obdobie figurujú poslanci Rastislav Jílek (OĽaNO), Sebastián Kozarec (OĽaNO), Jaroslav Naď (Demokrati, tu je to zapríčinené tým, že Naď v parlamente až do pádu vlády v tomto volebnom období nepôsobil), Ján Oravec (SASKA, podobný dôvod), Marek Šefčík (OĽaNO) a Slavěna Vorobelová (nezaradená), ktorá sa však tiež objavila v parlamente až po konci Mariana Kotlebu, ktorého odsúdili v kauze extrémizmu na šekoch s nacistickou symbolikou.
