BRATISLAVA - Prezidentka Zuzana Čaputová podala ešte koncom januára návrh na posúdenie súladu paragrafov 363 a 367 Trestného poriadku s ústavou. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave k tomu teraz vydala vlastné nezávislé stanovisko, ktoré zverejnila ešte pred posúdením Ústavného súdu.
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave vydala stanovisko ku konaniu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 363 až § 367 Trestného poriadku v znení neskorších právnych predpisov a noviel s Ústavou Slovenskej republiky, ktorým reaguje na podania v danej veci zaslané na Ústavný súd SR. Podľa správy sa pre tento krok rozhodla "s úmyslom prispieť k odbornej diskusii, k eliminácii politizácie výsostne odbornej problematiky a zároveň v záujme budovania právneho štátu." Zároveň dodala, že sa dištancuje od akéhokoľvek politického zneužívania odborného stanoviska.
Vo svojom stanovisku uviedla, že podľa jej názoru je uvedené ustanovenie plne v súlade s menovanými článkami Ústavy Slovenskej republiky a príslušnými článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právny poriadok vníma ako ucelený racionálny systém právnych noriem, ktoré je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti.
archívne video
Ďalej uviedla, že § 363 až § 367 Trestného poriadku je celkom zjavne možné vykladať i aplikovať ústavne konformným spôsobom. Paragrafy 363 až 367 Trestného poriadku sledujú legitímny cieľ, ktorým je požiadavka zákonnosti rozhodnutí prokurátorov a policajtov a na ňu nadväzujúca požiadavka ústavnej konformity zásahov vytváraných týmito rozhodnutiami (t. j. odstránenie nezákonnosti a najmä odstránenie z nezákonnosti vyplývajúcich zásahov do základných práv a slobôd). Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v stanovisku zdôraznila, že Slovenská republika má dostatočný systém garancií vytvárajúcich predpoklad, že nemôže dochádzať k systémovému zlyhávaniu pri aplikácii § 363 až § 367 Trestného poriadku, pričom ide o tieto záruky:
- záruky vyplývajúce zo spôsobu obsadenia funkcie/kreácie generálneho prokurátora SR
- záruky vyplývajúce z politickej kontroly činnosti generálneho prokurátora SR
- záruky vyplývajúce zo súdnej kontroly činnosti generálneho prokurátora SR
- záruky vyplývajúce z práva odvolať generálneho prokurátora SR
- záruky vyplývajúce z možnosti vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť generálneho prokurátora SR.
Na stanovisku pracovali odborníci Právnickej fakulty UK v Bratislave, ktorí sa vo svojej vedecko-pedagogickej praxi venujú oblasti trestného práva a oblasti ústavného práva, na čele s jej dekanom doc. JUDr. Eduardom Burdom, PhD. Menovite Dr. h. c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., prof. JUDr. Tomáš Strémy, PhD., doc. JUDr. Milan Hodás, PhD., JUDr. Lukáš Turay, PhD. a JUDr. Stanislav Mihálik, PhD., ktorí sa vzhľadom na uvedenú argumentáciu domnievajú, že Ústavný súd SR by mal o návrhoch v konaní o súlade ustanovení § 363 až § 367 Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnúť tak, že im nevyhovuje.
Prezidentka podala návrh na Ústavný súd
Prezidentka Zuzana Čaputová podala 26. januára 2023 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Čaputová je presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.
"Nezávislosť súdnej moci je potrebné strážiť. O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba," vysvetlila vtedy Čaputová.
