BRATISLAVA - Prvý máj nie je na Slovensku len Sviatkom práce a dňom pracovného pokoja, ale aj pamätným dňom. Od roku 2011 sa pripomína ako Deň pristúpenia Slovenskej republiky (SR) k Európskej únii (EÚ). Slovensko sa stalo jej členom pred 19 rokmi.
"Členstvo v Európskej únii prináša našim občanom mnohé benefity. Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ. V rámci obľúbeného programu Erasmus+ už viac ako 40.000 slovenských vysokoškolákov malo možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí. No a ako súčasť schengenu môžeme voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie máme aj bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta. Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín," povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.
Pamätný deň reaguje na vstup SR do EÚ 1. mája 2004, keď sa uskutočnilo dosiaľ najväčšie rozširovanie Únie v jej histórii. K 15 členským krajinám pribudlo desať nových - Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa 1. máj stal Pamätným dňom pristúpenia SR k EÚ, schválili poslanci Národnej rady SR na svojej schôdzi 26. októbra 2010. Je však potrebné pripomenúť, že prvý pokus o schválenie príslušnej novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bol v parlamente v júni 2007 neúspešný.
Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ - tzv. asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol Poľnohospodárstvo a Financie a rozpočet. Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 % oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné.
Od vstupu do EÚ dostalo Slovensko do roku 2020 na rozvoj takmer 30 miliárd eur z európskych fondov
Podľa Šuchu od vstupu do EÚ dostalo Slovensko do roku 2020 na rozvoj takmer 30 miliárd eur z európskych fondov. Z nového čerpacieho obdobia eurofondov môže SR získať až 13 miliárd eur a k tomu je z plánu obnovy k dispozícii ďalších približne šesť miliárd eur. "Dnes zabúdame na to, ako dlho sme sa usilovali získať miesto za európskym rokovacím stolom. Náš vstup do EÚ bol náročným procesom, kedy sme si museli vybojovať našu cestu do Európy a splniť predvstupové kritériá. Európa vtedy stála pri nás a podala nám pomocnú ruku," pripomenul Šucha.
Sviatok práce - 1. máj - súvisí s protestami z roku 1886: Má aj cirkevný rozmer
Sviatok práce, ktorý si pracujúci nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách pripomínajú 1. mája, sa viaže s udalosťami z roku 1886, keď v Spojených štátoch amerických (USA) vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali osemhodinový pracovný čas. Prvý máj za Sviatok práce stanovili v roku 1889 účastníci zakladajúceho kongresu II. Internacionály. V Slovenskej republike je Sviatok práce - 1. máj - dňom pracovného pokoja.
Po dohode odborových zväzov USA a Kanady vyšli 1. mája 1886 do ulíc amerických miest desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali osemhodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Centrom protestov sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch skončili štrajky a demonštrácie krviprelievaním. Zrážky s políciou si vyžiadali takmer dve desiatky mŕtvych a 50 ťažko zranených. Ako pamiatku na tieto udalosti prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich.
Oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti
O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája. Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Po februárových udalostiach z roku 1948, keď v Československu zavládla komunistická totalita, sa prvomájové manifestácie zneužívali na propagandistické ciele a účasť na nich bola povinná. Tento deň sa zneužíval aj v bývalom Sovietskom zväze i ďalších krajinách vtedajšieho tzv. východného bloku. V bývalom Sovietskom zväze predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne Mauzólea V. I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. V Ruskej federácii od roku 1992 dostal 1. máj už nový názov – Sviatok jari a práce.
Tento deň má aj cirkevný rozmer
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta, ale aj napriek tomu, že má korene v USA, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra. Tento deň má aj cirkevný rozmer. Na Sviatok práce si totiž veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky na sv. Jozefa robotníka. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
