BRATISLAVA - Príjemné jarné teploty, ktoré atakujú hranicu 20 stupňov Celzia, so sebou prinášajú aj rôzne nástrahy. Tie zvyčajne majú osem nôh a prenášajú nebezpečné choroby. Viete, ako sa vyvarovať uštipnutiu kliešťom a ako reagovať, ak si nejakého na sebe nájdete?
Kliešte sa prebúdzajú k životu už pri teplote 5 stupňov Celzia, čo znamená, že v tomto období, keď je vonku okoo 20 stupňov, sú už aktívne. Ich výskyt je na území Slovenska už niekoľko rokov mimoriadne vysoký a každým rokom sa ich populácia zvyšuje. Ba čo viac, už nie je nič výnimočné, že si kliešťa vieme odniesť aj z túry vo vyšších polohách.
Archívne VIDEO Kliešťová meningoencefalitída má dvojfázový priebeh, upozornil primár Kliniky infektológie a cestovnej medicíny košickej nemocnice Ladislav Virág
Odborníci preto vyzývajú k opatrnosti. Kliešte sú pritom nebezpečné najmä z dôvodu, že môžu byť infikované a tým prenášať rôzne vírusy, ako napríklad lýmsku boreliózu či klieštovú encefalitídu, ktorej počet bol v minulom roku rekordne vysoký. „Kliešťová encefalitída je ochorenie, pre ktoré je typická sezónnosť. Keďže ju prenášajú infikované kliešte, spravidla sa vyskytuje približne od marca do októbra, vrcholí počas leta. Kliešte sa však môžu vyskytnúť aj počas teplejších zím,“ vysvetľuje riaditeľka odboru laboratórií AGELLAB Ing. Elena Gaboňová. A práve také sú u nás pravidlom posledné roky.
Ako odborníčka dodala, výskyt kliešťov nie je limitovaný mestom či vidiekom, vyskytujú sa prakticky všade, kde môžeme nájsť vyššiu trávu, nízke porasty či kríky. Avšak, pozor. Kliešťa si môžete pokojne priniesť nielen z lesa a lúky, ale aj zo záhrady, sadu, ihriska či cintorína. Ako sa teda chrániť? Najideálnejšie je voliť dlhé oblečenie či vysoké ponožky. Okrem toho by povinnou výbavou mali byť aj repelenty či esenciálne oleje z byliniek, ktoré kliešte odpudzujú, ako sú levanduľa či eukalyptus. „Toto ochorenie sa nedokáže preniesť z človeka na človeka, pozor si však treba dať na prenos prostredníctvom potravín z hospodárskych zvierat. Nepasterizované kravské, ovčie či kozie mlieko a syry pochádzajúce od infikovaných zvierat môžu byť taktiež zdrojom nákazy,“ upozorňuje Ing. Gaboňová. Kliešte sa najčastejšie prisávajú na miesta, kde je tenká pokožka a vlhko, ako sú napríklad oblasti slabín, podpazušia či v okolí krku.
Netreba panikáriť
Čo však robiť v prípade, ak sme si predsa len z pobytu v prírode so sebou domov doniesli aj "suvenír"? Podľa rád starých mám je potrebné miesto, kde je kliešť prisatý, nakrémovať, či naolejovať. Odborníci však tento postup vylúčili, pretože vtedy sa kliešť začne dusiť a začne do krvi vypúšťať nebezpečné infekčné látky. Kliešťa treba správne uchopiť čo najbližšie ku koži a následne s ním niekoľkokrát polkruhovo točiť a kolmo vytiahnuť. Správne je ranu následne vydezinfikovať a skontrolovať kliešťa, či sme ho vybrali celého, aj s hlavičkou. Netreba však podceniť aj ďalšie sledovanie zdravotného stavu - inkubačná doba ochorenia je zvyčajne 7 až 14 dní, v niektorých prípadoch dokonca až mesiac. Kliešťová encefalitída sa typicky prejavuje v dvoch fázach.
Prvá fáza, ktorá obvykle trvá 3 až 5 dní, sa nápadne podobá na chrípku, kedy pacientov trápia horúčky, únava, bolesti svalov či tráviace problémy. Druhá fáza ochorenia je dlhodobejšia, trvá 2 až 3 týždne, pričom sa objavujú príznaky indikujúce postihnutie centrálnej nervovej sústavy a zápal mozgu a mozgových blán. To sa prejaví vysokými horúčkami, svetloplachosťou, závratmi, vracaním, bolesťami hlavy, nervovou a svalovou obrnou, dezorientáciou, poruchami spánku či vedomia. Neliečené ochorenie môže viesť až k trvalej invalidite. Kliešťová encefalitída navyše môže prebiehať aj bezpríznakovo. Treba pripomenúť, že doteraz na toto ochorenie nebola vyvinutá správna liečba, len jej prevencia - a tou je očkovanie, ktoré pozostáva z troch dávok a je potrebné začať ešte pred začiatkom sezóny. Vhodné je aj pre deti od jedného roka.
Nielen u ľudí
Kliešte však netrápia len ľudí, ale aj psy. V ich prípade môžu kliešte prenášať nebezpečnú babeziózu, ktorá zapríčiňuje rozpad červených krviniek. Typickými príznakmi sú letargia, horúčka, tmavosfarbeny moč, žlté sfarbenie slizníc.
U psov sa najčastejšie kliešte prisávajú na pazuchách a slabinách, v okolí očí, uší, na krku, na koreni chvosta, ale môžeme ich nájsť po celom tele. Po odstránení kliešťa zvykne byť miesto začervenané a jemne opuchnuté. To ale však nie je hneď dôvod na paniku. Po prechádzke však treba psa dostatočne prezrieť. Majitelia vedia psíkom kúpiť rôzne formy prevencie, od obojkov cez spreje až po ultrazvukové odpudzovače.
