BRATISLAVA - Žaloba Európskej komisie (EK) za segregáciu rómskych detí v školách na Slovensku je účet za minulosť, nie odraz súčasnej situácie. Po stredajšom rokovaní vlády to v reakcii na minulotýždňový krok eurokomisie obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie uviedol dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký. Verí, že EK pri zohľadnení aktuálneho stavu pomôže v pokračovaní začatých opatrení na nápravu.
"Infringement vychádza z podmienok roku 2015, keď bolo začaté konanie voči SR, je to irónia osudu, že teraz, keď sme urobili doteraz najvýraznejšie kroky k desegregácii a mobilizovali sme všetkých aktérov, prišla žaloba," uviedol. Upozornil, že aj v novele školského zákona je viacero silných desegregačných opatrení. "Už to nie je len o tom, ako vytiahnuť deti z osád a priblížiť im škôlky a školy, už je to o inklúzii a integrácii do majority," zdôraznil Horecký.
VIDEO Minister školstva Horecký tvrdí, že nové kurikulum posilní u žiakov kritické myslenie
Poukázal zároveň na to, že najväčšou výzvou bude meniť stereotypy a predsudky vo verejnej mienke. "Aby sa nestávalo, že ľudia z majorít budú dávať svoje deti o tri kilometre ďalej a nie v mieste bydliska len preto, aby nemali spolužiaka Róma," uviedol. Pripustil tiež, že v niektorých prípadoch vzniká problém pri možnostiach riešenia dodatočných kapacít školských zariadení. "Dúfam, že ľudia z EK preskúmajú v reálnom prostredí detaily všetkých aspektov riešenia a že nám pomôžu sa s týmto problémom vyrovnať, lebo teraz tu tá úprimná snaha je," zdôraznil minister školstva.
EK viedla od roku 2015 konanie voči SR za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách. V roku 2019 adresovala SR odôvodnené stanovisko. Minulý týždeň (19. 4.) sa Komisia rozhodla obrátiť sa na súd v Luxemburgu. SR podľa EK síce urobila viacero opatrení, považuje ich však za nedostatočné. Predstavitelia súčasne povereného kabinetu vnímajú rozhodnutie ako dôsledok pasivity minulých vlád Smeru, poslanec Európskeho parlamentu Peter Pollák starší však skritizoval za nečinnosť a neprijatie systémového riešenia aj posledných dvoch ministrov školstva, okrem Horeckého aj Branislava Gröhlinga z SaS.
