TRENČÍN - Vlády Slovenskej republiky a Českej republiky budú pokračovať v ďalšej spolupráci v obrane a posilňovať ju. Zhodli sa na tom v pondelok dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger a premiér ČR Petr Fiala na ôsmom spoločnom rokovaní oboch vlád v Trenčíne.
"Chceme do budúcnosti pracovať na tom, aby naše armády mohli využívať lietadlá českej výroby, na ktorých sa výrazne podieľajú slovenské firmy. Máme záujem o zapojenie slovenského obranného priemyslu do projektov, ktoré majú potenciál na ďalších trhoch," uviedol Fiala.
VIDEO: Premiéri Eduard Heger a Peter Fiala sa prihovárajú verejnosti z Trenčína.
Vládne kabinety podľa jeho slov diskutovali o ponuke zapojenia českých cvičných lietadiel L-39 pre Ozbrojené sily SR. To je podľa neho strategický projekt, kde sa môže prejaviť spolupráca Česka a slovenských podnikov, ktoré sa pohybujú v oblasti obranného priemyslu. Ponuku Fiala bližšie špecifikovať nechcel, prebiehajú podľa neho rokovania a uvidí sa, či budú úspešné.
"Práve v súčasnej situácii vojenskej agresie Ruska na Ukrajine je dôležitá aj naša obranná spolupráca. Toto je oblasť, kde máme veľmi silné väzby," vyhlásil Heger. Vyzdvihol, že ČR chráni slovenské nebo aj koordináciu pri spoločných nákupoch materiálu. Slovensko podľa Hegera poskytne pomoc ČR pri príprave obrannej dohody so Spojenými štátmi americkými. Heger priblížil, že SR a ČR budú mať spoločný výcvik vojakov a servis na vrtuľníkoch VIPER, Česku bude SR podľa neho pomáhať pri nákupe techniky.
Vlády SR a ČR sa tiež zhodli na potrebe pokračovania humanitárnej, ekonomickej, politickej a v neposlednom rade vojenskej pomoci Ukrajine. Dôležitým faktorom je podľa nich aj pokračovanie v cielenom tlaku na Ruskú federáciu v podobe dôkladného dodržiavania sankcií zo strany EÚ a jej partnerov, bránenia ich obchádzania a vytvárania mechanizmov na vyvodzovanie zodpovednosti za zločiny spojené s touto agresiou.
Predstavitelia kabinetov sa venovali i téme dezinformácií, zároveň diskutovali o ekonomických témach, konkurencieschopnosti a automobilovom priemysle a v tejto súvislosti emisnej norme 7, jadrovej energetike, téme vzdelávania a spravodlivosti či regionálnej spolupráci.
Prvé spoločné zasadnutie slovenskej a českej vlády sa uskutočnilo v roku 2012 v Uherskom Hradišti a Trenčíne. Doteraz sa uskutočnilo sedem spoločných rokovaní, predstavitelia slovenskej a českej vlády sa naposledy stretli v roku 2019 vo Valticiach. Tradíciu vzájomných konzultácií prerušila pandémia nového koronavírusu.
Slávnostné spoločné vyhlásenie predsedov vlád SR a ČR
V nadväznosti na 7. spoločné zasadnutie vlád, ktoré sa uskutočnilo v roku 2019, sa po takmer trojročnej prestávke spôsobenej globálnou pandémiou zišli vlády Slovenskej republiky (ďalej len "SR") a Českej republiky (ďalej len "ČR") v užšom formáte na 8. spoločnom zasadnutí dňa 3. apríla 2023 v Trenčíne.
Slávnostné rokovanie sa uskutočnilo v roku významného 30. výročia samostatnosti SR a ČR a pripomenulo tri dekády úzkej a príkladnej spolupráce dvoch krajín, ktoré v minulosti tvorili jeden štát. Pri tejto príležitosti vlády vyzdvihli pretrvávajúcu blízkosť oboch národov, ktorá sa rozdelením spoločnej republiky nevytratila. Naopak, vďaka prekonávaniu rovnakých strategických míľnikov v podobe vstupu oboch krajín do EÚ a NATO či hľadaniu odpovedí na často totožné problémy a výzvy, má dnes táto blízkosť novú kvalitu.
Príkladov úspešnej spolupráce je dnes veľa. Narastá obchodná výmena a posilňujeme cezhraničnú spoluprácu. Vďaka programu Interreg majú prihraničné regióny lepšie podmienky na spoločné rozvíjanie kultúry a cestovného ruchu či užšiu spoluprácu v oblasti životného prostredia a vzdelávania. Spoluprácu vo vede dnes považujeme za samozrejmosť a v oblasti výskumu a inovácií ju naďalej chceme čo najviac prehlbovať.
Naše krajiny taktiež spája silná priemyselná základňa. Do ďalších rokov je potrebná spoločná podpora transformácie našich hospodárstiev investovaním do inovácií, ľudského kapitálu a vývoja zelených technológií. Vytvoríme tak predpoklady pre udržateľný a sociálne spravodlivý hospodársky rast.
Zásadnou zostáva otázka posilňovania energetickej bezpečnosti, kde sa nám postupnou diverzifikáciou prepravných trás i samotných zdrojov darí výrazne znižovať závislosť od ruských energetických dodávok. Popri medzinárodnej spolupráci zdieľame aj skúsenosti z využívania obnoviteľných zdrojov a rozvoja jadrovej energie. Obe krajiny dlhodobo spája rovnaký postoj k jadru, ktoré považujeme za významnú súčasť energetického mixu, a to aj s ohľadom na záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Spoločne sa nám podarilo presadiť zaradenie jadra medzi udržateľné zdroje energie na úrovni EÚ, čo je kľúčové pre budúce strategické investície v tejto oblasti. Bude však zásadné, aby v rámci vznikajúcich návrhov bolo jadro vnímané ako podporovaná technológia.
V minulom roku sa výrazne zintenzívnila spolupráca v obrane a bezpečnosti, čo vytvára predpoklady prehlbovania spoločných strategických projektov v obrannom priemysle. Viaceré mimoriadne udalosti v posledných rokoch, vrátane pandémie COVID-19 a živelných pohrôm, potvrdili, že sme vždy ochotní si vzájomne pomáhať.
Od februára minulého roka, kedy Ruská federácia bezdôvodne a agresívne napadla Ukrajinu, nás nečakane spája aj nevyhnutnosť čeliť vážnemu narušeniu európskej bezpečnosti. V tejto súvislosti sa vlády SR a ČR zhodli na potrebe pokračovania humanitárnej, ekonomickej, politickej a v neposlednom rade vojenskej pomoci Ukrajine.
Dôležitým faktorom je aj pokračovanie v cielenom tlaku na Ruskú federáciu v podobe dôkladného dodržiavania sankcií zo strany EÚ a jej partnerov, bránenia ich obchádzania a vytvárania mechanizmov na vyvodzovanie zodpovednosti za zločiny spojené s touto agresiou. Udržanie jednoty v EÚ a NATO je nevyhnutným predpokladom pre posilnenie obrany a prežitie napadnutej krajiny, ďalšie odstrašenie agresora a dosiahnutie spravodlivého a udržateľného mieru.
Hrubá agresia voči Ukrajine upriamila pozornosť aj na hodnoty, za ktoré sme sami v minulosti bojovali a pripomenula, že nie sú samozrejmosťou. Aj keď vojna negatívne ovplyvňuje kvalitu života našich občanov, je v našom životnom záujme pokračovať v obrane kľúčových hodnôt ako sloboda, demokracia, ľudské práva či spravodlivosť.
Pod vplyvom hybridného pôsobenia Ruskej federácie sú podkopávané práve základy demokracie či právneho štátu a je ohrozovaná vnútorná súdržnosť a spoločenský zmier. Preto sa musíme zamerať na hľadanie spôsobov efektívnejšej kooperácie v oblasti čelenia hybridným hrozbám, predovšetkým informačne-manipulatívnemu pôsobeniu, ale aj kybernetickým útokom a rôznym formám zastrašovania. Spoločným úsilím chcú SR a ČR prispieť k udržaniu stability a podpore prosperity nielen v našich krajinách, ale aj na európskej pôde a v širšom spoločenstve demokratických krajín.
Eduard Heger, predseda vlády Slovenskej republiky
Petr Fiala, predseda vlády Českej republiky
