BRATISLAVA - Pravidelne sme svedkami uverejňovania rebríčkov o tom, ktoré slovenské školy sú tými najlepšími v rámci nášho vzdelávacieho systému. Často sa pozornosť zameriava len na tieto vybrané a dokonalé zariadenia, no čo tie, ktoré sú na samom kvalitatívnom dne? Práve v tých prekvitá doslova alarmujúci stav, ktorý takpovediac vykresľuje aktuálny stav časti nášho školstva. V niektorých zariadeniach sa totiž žiaci nikdy nenaučia čítať či písať, a to aj napriek tomu, že sa dostanú cez tisícky vyučovacích hodín!
archívne video
S analýzou toho, ako sú na tom niektoré základné školy veľmi zle, prišiel Institút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). "Téma kvality a rebríčkov je v slovenskom školstve spravidla spojená s diskusiou o tých najlepších školách. Akosi sa však zabúda, že v našom školstve máme 50 základných škôl, kde sa vzdeláva 20-tisíc detí, ktoré za 9-10 rokov nenaučia poriadne čítať, písať ani počítať. Napriek tomu, že absolvovali približne 10-tisíc vyučovací hodín," popisuje kritickú situáciu inštitút.
Takýchto zariadení je podľa nich na Slovensku v celkovom počte 50. Išlo o analýzu pred pandémiou koronavírusu.
Zlepšenie do roku 2020 neprišlo, skôr naopak
O niečo desivejšie uz vyzerá ďalšia analýza, ktorá popisuje, ako sa tieto zariadenia od roku 2016 do 2020 nezlepšili, no skôr naopak, pohoršili si o niekoľko priečok. A akoby to nestačilo, v roku 2020 začal úradovať aj covid.
Dva spôsoby, ako to začať zlepšovať
INESS v princípe prichádza s dvoma hlavnými ideami, ktorými navrhuje zlepšenie súčasného systému:
- Legislatívne umožniť vznik autonómnych škôl, ktoré budú oslobodené z "kazajky tradičného školstva". To znamená, že tieto školy majú vysokú mieru voľnosti pri nastavovaní vlastného dizajnu a modelu školy. Sem patrí všetko od zamestnávania a odmeňovania učiteľov, cez tvorbu obsahu a formy vzdelávania, alebo nastavovanie chodu školy a priebehu vyučovania, až po využívanie financií a zdrojov v škole. Zároveň však majú autonómne školy zodpovednosť za vopred dohodnuté výsledky. Najčastejšie vo forme dosiahnutia základnej úrovne gramotnosti ich žiakov.
- Rušenie a preberanie nekvalitných verejných škôl, ktoré dlhodobo zlyhávajú a vysoký podiel ich žiakov nedosahuje ani základné úrovne gramotnosti. Tieto školy potom prejdú pod nových zriaďovateľov autonómnych škôl, alebo sa dostanú pod manažment nových vzdelávacích operátorov (tzv. Education Management Organizations), ktorí budú viesť zlyhávajúce školy a manažovať všetky aspekty ich fungovania.
Doťahovanie sa reformátorov nemá u týchto zariadení žiadnu šancu
Doťahovanie sa zástancov parametrických a paradigmatických reforiem školstva nemá podľa institútu prakticky žiadnu šancu na týchto 50 školách niečo zmeniť. "Sú to školy malých zriaďovateľov, ktoré fungujú v ťažkých podmienkach. Ich možnosťou na zmenu je, že sa dostanú do portfólia autonómnych škôl a preberú ich aktívni a šikovní ľudia s víziou, odhodlaním a hlavne príležitosťou niečo zmeniť. Len takto dostane 20 000 detí šancu získať vzdelanie, ktoré im umožní vymaniť sa z kolotoča generačnej chudoby," popisuje inštitút.
INESS zároveň priznáva, že ich dokument nie je žiadnou bombastickou zmenou, ktorá by sa ohlasovala na tlačovkách a podobných udalostiach, no bol by to aký-taký začiatok. "Nič sa neprepisuje a nikto nesľubuje zmeny celého školstva. Ale v prípade, že by bola podobná reforma zavedená už pred 10 rokmi, tak dnes 50 identifikovaných škôl určite vyzerá inak. Dostali by ich do rúk noví ľudia s novou víziou a hlavne s odhodlaním a možnosťou niečo zmeniť. Možno by polovica zlyhala. Ale dnes by sme mali 25 škôl, ktoré robia, čo majú – efektívne vzdelávajú deti. A hlavne by sme mali know-how, ako pomôcť tým ďalším 25 školám. Dnes, po desiatich rokoch pokusov o plošné zmeny školstva, máme čo? Ako sa zmenilo 50 najhorších škôl na Slovensku za poslednú dekádu?" kladú si rétorickú otázku analytici.
