BRATISLAVA – Vatikánska zmluva je na Slovensku platná už 23 rokov a aj keď sa ústavní právnici jednohlasne nezhodujú, vyzerá to tak, že od svojich počiatkov je v rozpore so ústavou. V posledných rokoch sa vo verejnom diskurze premieľa aj otázka, či by sme sa po toľkých rokoch nemali s cirkvou naviazanou na štát navždy rozlúčiť. To, že s touto myšlienkou sa pohráva už nejeden Slovák ukazuje aj najnovší prieskum.
Archívne video:
Viac ako 60 percent Slovákov by uvítalo odluku cirkvi od štátu. Táto štatistiky vyplýva z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia upozorňuje portál WebNoviny. Za odluku cirkvi hlasovali prevažne muži, pričom až 66% z nich by prijalo štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo. Prekvapivé výsledky prieskumu poukazujú dokonca na fakt, že až 71% ľudí starších ako 65 rokov súhlasí s odlukou. Trend sa však potvrdil v Bratislave, pričom až 70% Bratislavčanov malo pri otázke odluky cirkvi od štátu skôr pozitívnu odpoveď.
„Negatívny vplyv cirkvi spoločnosť vníma predovšetkým pri smerovaní diskusie o ľudských právach. Naopak, pozitívne je vnímaný vplyv cirkvi najmä v súvislosti so sprevádzaním ľudí počas ich najvýznamnejších životných udalostí,“ priblížila Denisa Lakatošová z prieskumnej agentúry. Aj tieto negatívne vplyvy na súčasnú spoločenskú klímu by mohli byť dôvodom, prečo sa objavuje čoraz menej odporcov tohto procesu. Proti odluke sa napokon postavila iba štvrtina opýtaných. Len 26% by s týmto návrhom nesúhlasilo a k tejto téme sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť len 13% respondentov.
Financovanie cirkví je hlavným kameňom úrazu
Cirkev, či náboženské spoločenstvá sú na základe Vatikánskej zmluvy už 23 rokov financované zo štátneho rozpočtu. S týmto modelom by aj naďalej súhlasila len necelá pätina (19%) opýtaných. „Fakt, že len 19 percent populácie sa stotožňuje so súčasným modelom financovania cirkví, ukazuje na potrebu otvorenia celospoločenskej diskusie o možnej zmene financovania cirkví na Slovensku,“ priblížil spoluautor prieskumu Mikuláš Hanes.
Iné formy financovania by mali šancu aj podľa respondentov. Až 20% z nich by bolo ochotných podporiť model zaradenia cirkví a náboženských spoločenstiev medzi neziskové organizácie. V takom prípade by bolo možné im každoročne darovať dve percentá dane z príjmu.
„18 percent populácie by zas uprednostnilo model financovania špeciálnou cirkevnou daňou. V rámci tohto modelu každý registrovaný člen cirkvi, ktorý je zároveň aj daňovým poplatníkom, platí každoročne špeciálnu cirkevnú daň. Uvedený model by častejšie podporili muži a staršie generácie respondentov,“ priblížila Lakatošová.
Podľa Lakatošovej by model takzvaného financovania asignáciou z dane napokon podporilo 15% všetkých respondentov. „Podľa tohto modelu môže každý daňový poplatník raz ročne pripísať niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti určité percento z daní z príjmu. Tento model by podporili predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním,“ dodala.
