BRUSEL - Júnový summit EÚ by mal byť v v znamení pokroku v oblasti spoločnej azylovej a migračnej politiky. Odznelo to na štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Bruseli. Uviedol to dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec.
Mikulec pripomenul, že Európska komisia ministrov vnútra oboznámila s tým, akým spôsobom a cez ktoré trasy sa vyvíjajú súčasné migračné toky. Odzneli aj informácie o príleve drog do Európy, čo je dôležité z pohľadu spolupráce medzi policajnými zložkami.
Video: Minister vnútra Roman Mikulec na Rade ministrov o pomoci EÚ Ukrajine a o debatách o Novom pakte pre azyl a migráciu.
"Stále rezonuje aj téma ako pomáhať Ukrajine, a tak sme deklarovali - ja za Slovensko - že budeme pomáhať všetkými spôsobmi. Tak ako sme to robili doteraz, od vypuknutia vojny. Tie spôsoby pomoci do budúcna sa budú meniť a o tomto je spoločné úsilie EÚ. Pretože každá krajina má iné možnosti, ako pomáhať," vysvetlil Mikulec. Ako dodal, že nielen o pomoc humanitárnu, ale aj o pomoc v oblasti boja s kriminalitou, čo je dôležité z pohľadu Slovenska ako krajiny susediacej s Ukrajinou.
Téma dezinformácií
Ministri sa venovali aj téme šírenia dezinformácií Ruskou federáciou a ich vplyvu na situáciu na Ukrajine i v jednotlivých členských krajinách EÚ. Najdôležitejšou témou rokovaní ministrov bola migrácia a azylová politika. Švédske predsedníctvo v Rade EÚ predstavilo pokrok pri tvorbe nového Paktu o azyle a migrácii.
"Ambíciou je, aby na júnovom summite EÚ sme sa posunuli významne vpred. Tu som za Slovensko deklaroval, že musí byť určitá rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou krajín. V tomto zmysle Slovensko nebude súhlasiť s povinnými relokáciami utečencov. Dobrovoľné relokácie samozrejme podporujeme," opísal situáciu Mikulec.
Šéf slovenského rezortu vnútra ocenil, že EÚ dosiahla dobré výsledky v oblasti liberalizácie víz s krajinami západného Balkánu, ktoré sa čoraz viac prispôsobujú vízovej politike EÚ. To je podľa neho dôležité aj preto, aby občania tretích krajín, ktorí dostanú víza napríklad do Srbska, následne nežiadali o azyl v členských krajinách EÚ, kam sa vďaka týmto vízam dostanú. Zdôraznil, že úlohou spoločnej európskej politiky je takýmto scenárom zabrániť.
