BRATISLAVA - Rozdiely medzi mužmi a ženami sú na trhu práce obrovské. Rovnosť nenastane ani za najbližších 100 rokov. Gender pay gap, teda priemerný rozdiel medzi platmi mužov a žien je v Európskej únii na úrovni 13 %. Podľa prieskumu portálu Kariéra.sk až 67 % Slovákov a Sloveniek tvrdí, že platy sú na Slovensku nevyrovnané a ženy zarábajú menej. Rodové rozdiely vznikajú často už pri výbere odboru na vysokej škole. Technické odbory študuje až 78 % mužov a iba 22 % žien; v zdravotníctve je to naopak. Muži pracujú v segmentoch, ktoré sú lepšie platovo ohodnotené: manažment, IT či priemysel.
Nie je žiadnym tajomstvom, že postavenie žien v spoločnosti nie je vyvážené a rovnocenné v porovnaní s mužmi. Ženy sú desiatky rokov vnímané najmä ako matky, ktoré sa musia postarať o deti, zatiaľ čo pracujúci muži prinesú domov peniaze. Aj kvôli týmto stereotypným zobrazeniam existujú viaceré rozdiely medzi mužmi a ženami na trhu práce. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú však komplexným problémom, ktorý ovplyvňujú rôzne faktory, ako je diskriminácia, vek, pracovný čas, rodičovstvo. Aj pandémia v globálnom ponímaní výrazne ovplyvnila zamestnanosť žien, pričom mnohé z nich sa po pandémii nevrátili do pracovného procesu.
Úplná rovnosť nastane zhruba o 130 rokov
Globálny index rodových rozdielov každoročne porovnáva súčasný stav a vývoj rodovej rovnosti. V roku 2022 porovnával 146 krajín. Tento index meria skóre od 0 do 100, ktoré môžeme interpretovať ako percento odstráneného rodového rozdielu. Za minulý rok dosiahol priemerné skóre 68,1 %. Pri súčasnom tempe pokroku bude trvať približne 132 rokov, kým sa dosiahne úplná rovnosť. Ide však o mierne zlepšenie oproti roku 2021, kedy bol odhad na 136 rokov. Úplnú rovnosť nedosiahla žiadna krajina, no najbližšie je k tomu Island so skóre 90,8 %. Slovensko skončilo na 67. mieste so skóre
71,7 %. Na chvoste rebríčka je Afganistan s nízkym skóre 43,5 %.
Rozdiel medzi platmi mužov a žien, dosahuje v Európskej únii 13 %
Platové rozdiely medzi mužmi a ženami sú prítomné na celom svete. Portál Kariéra.sk realizoval prieskum, do ktorého sa zapojilo 6 530 respondentov, v ktorom sa pýtali na rovnosť platov. Podľa
67 % Slovákov a Sloveniek sú platy nevyrovnané a ženy zarábajú menej. Až 60 % ľudí si tiež myslí, že ženy ťahajú za kratší koniec aj pri pracovných príležitostiach, ktorých majú omnoho menej v porovnaní s mužmi.
Gender pay gap, teda priemerný rozdiel medzi platmi mužov a žien, dosahuje v Európskej únii 13 %. Ženy by potrebovali odpracovať 1,5 mesiaca navyše, aby tieto rozdiely dobehli. Na každé jedno euro, ktoré zarobí muž, pripadá len 0,87 € zo ženskej mzdy. Za posledných 10 rokov pritom klesol gender pay gap len o 2,8 %, čo je naozaj nízke číslo.
Nízke platy rovná sa nízke dôchodky
Keďže platové rozdiely medzi mužmi a ženami sú tak výrazné, odzrkadľuje sa to aj na výške dôchodkov. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že muži majú vyšší starobný aj invalidný dôchodok. V prípade starobného dôchodku je rozdiel takmer vo výške 100 eur. Kým výška ženských starobných dôchodkov je v priemere 457 eur mesačne, muži dostávajú až okolo 555 eur mesačne. Pri invalidnom dôchodku nie je rozdiel taký výrazný. Kým ženy na invalidnom dôchodku dostávajú v priemere 270 eur mesačne, u mužov sa výška invalidného dôchodku pohybuje vo výške cca 316 eur.
Technické odbory študuje až 78 % mužov a iba 22 % žien; v zdravotníctve je to naopak
Rodové rozdiely vznikajú často už pri výbere odboru na vysokej škole. Už pri výbere štúdia vznikajú výrazné rozdiely medzi zastúpením pohlaví. Najväčšie rozdiely sú viditeľné pri technických vedách a zdravotníctve. Ženy uprednostňujú prírodné vedy, muži technické vedy. Kým podiel študentov v technických odboroch je 78 %, študentiek je len 22 %. V zdravotníctve je to presne naopak. Až 78 % všetkých študentov tvoria ženy, zatiaľ čo muži sú zastúpení len v 22 %. Väčšie zastúpenie žien evidujeme aj v spoločenských alebo kultúrnych vedách.
Vysokoškolsky vzdelaných zamestnaných žien je viac
Výrazný rozdiel je aj v prípade zamestnaných ľudí so stredným odborným vzdelaním bez maturity. Počet pracujúcich mužov s týmto vzdelaním bol v roku 2021 349-tisíc, zatiaľ čo žien iba 192-tisíc. Z údajov vyplýva, že medzi počtom vzdelaných žien a mužov sú výrazné rozdiely. Napríklad zamestnaných žien s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa bolo 385-tisíc v porovnaní s 276-tisíc mužov s rovnakým vzdelaním.
*Štatistický úrad Slovenskej republiky pravidelne zdieľa údaje o pracujúcich ľuďoch na základe vzdelania a pohlavia, kompletné údaje za rok 2022 štatistický úrad zatiaľ nezverejnil.
Muži pracujú v segmentoch, ktoré sú lepšie platovo ohodnotené: manažment, IT či priemysel
„Aj na pracovnom trhu je stále množstvo pracovných pozícií, ktoré sú písané iba v jednom rode, napríklad zamestnávatelia hľadajúci výkonného riaditeľa alebo produktového manažéra. Pozície v manažmente sa často prihovárajú práve mužskej komunite. V spoločnosti sú stereotypne zaužívané určité pozície, ktoré vykonávajú z väčšej časti muži alebo ženy. Pozície, ktoré často vykonávajú ženy sú napríklad zdravotná sestra, učiteľka, kaderníčka, sekretárka, kozmetička. Mužom sú adresované ponuky ako elektrikár, IT developer, manažér, politik, automechanik,“ uviedla Katarína Tešla, manažérka komunikácie a PR Kariéra.sk.
Ženská populácia pracuje najviac v oblasti priemyslu, obchodu, zdravotníctva, školstva či vo verejnej správe. Muži dominujú najmä v technických odvetviach, ktoré sú často lepšie platovo ohodnotené. Napríklad manažment, stavebníctvo, informačné technológie a oblasť priemyslu.
Ďalším problémom je materská dovolenka
Mnohé ženy sa snažia prepojiť starostlivosť o rodinu a deti so svojím kariérnym životom. Nemajú to ale ani zďaleka jednoduché. Niektorí zamestnávatelia sa ešte stále držia názoru, že po návrate z materskej dovolenky by mala žena nastúpiť na nižšiu pracovnú pozíciu než tú, z ktorej odchádzala. Z prieskumu portálu Kariéra.sk vyplýva, že až 86 % opýtaných Slovákov si myslí, že ženy na Slovensku nemajú dostatočnú podporu zamestnávateľa pri návrate do práce. Až 53 % žien uviedlo, že sa po materskej dovolenke nevrátilo k predchádzajúcemu zamestnávateľovi.
„Najčastejšími dôvodmi sú, že ich miesto obsadil niekto iný, zamestnávateľ im nevytvoril adekvátne podmienky na návrat alebo im ponúkol nižší plat. Veľkým problémom je aj nedostatočné vytvorenie príležitostí pracovať počas materskej dovolenky. Takmer tri štvrtiny opýtaných žien prezradili, že počas svojej materskej dovolenky nepracovali, aj keď by možno chceli,” uviedla Katarína Tešla, manažérka komunikácie a PR Kariéra.sk.
Na druhej strane už existujú aj zamestnávatelia, ktorí ponúkajú ženám na materskej dovolenke možnosť realizovať sa a aspoň čiastočne pracovať aj z domu s flexibilným pracovným časom. Prípadne ponúkajú po skončení materskej dovolenky zaujímavé pracovné benefity ako firemné jasle či škôlku pre deti, prípadne finančný príspevok.
