BRATISLAVA - Prezident SR Ivan Gašparovič dnes podpísal Lisabonskú zmluvu, čím uzavrel proces jej ratifikácie na Slovensku.
Na dnešnej tlačovej besede po stretnutí s premiérom Robertom Ficom ocenil, že Slovensko nesklamalo a parlament zmluvu schválil. Podľa neho Lisabonská zmluva je kompromisom pre Európu po neúspešnom pokuse s euroústavou. "Lisabonská zmluva bola predmetom komplikovaného vnútropolitického boja a bezprecedentného vydierania," vyhlásil predseda vlády Fico. Zmluvu schválila Národná rada (NR) SR 10. apríla, hoci pôvodne bolo hlasovanie naplánované už vo februári. Predseda parlamentu Pavol Paška však hlasovanie odložil, pretože koalícia nemala dostatočnú silu na jej prijatie. V parlamente má koalícia 85 hlasov a na schválenie zmluvy potrebovala minimálne 90. Proti zmluve sa od začiatku stavalo iba KDH, ostatné parlamentné strany s ňou súhlasili. Opozičné SDKÚ-DS a SMK však podporu podmieňovali zásadnými zmenami v tlačovom zákone. Tie sa im nepodarilo presadiť, na hlasovaní sa na protest nezúčastnili poslanci za KDH a SDKÚ-DS. Vládnej koalícii nakoniec pomohla v NR SR presadiť Lisabonskú zmluvu SMK. Jej postoj spôsobil rozkol v opozícii, SMK odvtedy nie je pozývaná na opozičné stretnutia.
Reformná zmluva EÚ (tzv. Lisabonská zmluva) má umožniť efektívne fungovanie únie po tom, ako sa počet jej členov zvýšil z 15 na terajších 27. Zmluva z Nice z roku 2001 umožnila prijatie nových členov, prevažne postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Lisabonská zmluva umožňuje ďalšie rozširovanie európskeho bloku. Zmluva zoštíhľuje Európsky parlament z terajších 785 poslancov na 750. Klesne aj počet eurokomisárov. Od roku 2014 nebude mať v Európskej komisii svojho zástupcu každý členský štát. EK vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa bude skladať z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov. Členovia EK sa budú vyberať spomedzi členských štátov na základe rotácie medzi štátmi.
