BRATISLAVA - Ubytovacie zariadenia a gastro prevádzky zvádzajú posledné roky neustály boj. Ešte sa ani nestihli spamätať z pandémie koronavírusu, už na ne doľahla energetická kríza. Posledný rok tak zápasia s vysokými cenami energií. Polovica z nich potrebuje na prežitie pomocnú ruku od štátu – tá však neprichádza. Hotelieri preto bijú na poplach.
Podľa prieskumu Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska je viac než polovice zariadení závislá od štátnej pomoci, no napriek tomu, že podniky mohli v minulom roku žiadať o kompenzácie za mesiace august a september, výzvu, ktorá by pokrývala obdobie od októbra až decembra minulého roka, ministerstvo hospodárstva doposiaľ nezverejnilo. Mnohé prevádzky preto nevedia, ako a z čoho tento mesiac zaplatia extrémne účty za energie.
Archívne video: Vláda sa konečne rozhýbala a predstavila riešenie pre rekordne vysoké faktúry za energie pre podnikateľov
„Z aktuálneho prieskumu AHRS o cenách elektrickej energie a plynu v období od októbra do decembra minulého roka vyplýva, že v danom čase nakupovala takmer polovica prevádzok energie za výrazne vyššie ako zastropované ceny. Pri plyne išlo o približne štvrtinu prevádzok. Mnohí podnikatelia pritom zistili skutočné náklady a výšku cien za nakupované energie až po doručení zúčtovacích faktúr, a tak musia v krátkej lehote doplatiť vysoké nedoplatky,“ uviedla asociácia.
Počet takýchto prevádzok pritom v úvode roka vzrástol. Mnohým z nich totiž skončili garantované zmluvy so svojimi dodávateľmi. Od januára je tak až polovica gastro a ubytovacích zariadení nútená nakupovať energie za spotové či trhové ceny. „Dodávatelia energií dnes, pochopiteľne, odmietajú uzatvárať zmluvy na dlhšie obdobie. Takýto stav podniky zmeniť nedokážu. Viac ako 90% prevádzok pôsobiacich v HoReCa sektore tvoria malé a stredné podniky, ktorých vyjednávacia pozícia nie je dostatočná na zabezpečenie takýchto podmienok,“ upozornil šéf AHRS Marek Harbuľák.
Hotelieri zároveň upozorňujú, že problémom je pre nich aj samotná výška cenových stropov energií. „Zastropované ceny totiž predstavujú až trojnásobok ceny, ktorú prevádzky platili pred rokom. Napriek tomu, že množstvo hotelov, penziónov a reštaurácií spadá z hľadiska počtu zamestnancov či obratov do kategórie malých a stredných podnikov, z hľadiska spotreby energií nepatria do režimu tzv. chránených podnikov, ktoré dostávajú zálohové platby s prepočtom len do výšky zastropovaných cien energií,“ odkázali.
V praxi musia zaplatiť neraz sedem až desaťnásobne vyššie zálohové platby ako v minulom roku. „Mnohé z týchto podnikov pritom v súčasnosti ešte navyše stále splácajú dlhy z pandemického obdobia. Spolu s vysokými zálohami za energie tak čelia problémom s cash flow. Nie je v ich silách zaplatiť vysoké zálohy dodávateľom energií a zároveň splácať dlžné sumy štátu. Tu musí začať okamžite konať štát,“ dodal Harbuľák.
Asociácia tvrdí, že už minulý týždeň kontaktovala ministra hospodárstva Karla Hirmana a požiadala ho o urýchlené zverejnenie výzvy na kompenzáciu vysokých cien energií aj za obdobie mesiacov október až december 2022. Stanovisko však podľa vlastných slov doposiaľ nedostali. „Na základe medializovaných informácií o čerpaní kompenzácií podnikov za obdobie august až september vyplatilo ministerstvo hospodárstva žiadateľom o kompenzáciu celkovo 107 miliónov eur. To predstavuje len zhruba tretinu alokovanej sumy pre tento účel, čo považujeme za nedostatočné,“ uzavrel šéf asociácie.
S otázkami sme sa obrátili aj na rezort hospodárstva.
