BRATISLAVA - Za najväčší problém termínu predčasných volieb, ktoré by sa mali uskutočniť 30. septembra, považuje ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka to, že nová vláda bude menovaná krátko po tom, ako tá odchádzajúca predloží vlastný návrh zákona o štátnom rozpočte.
Zákon o štátnom rozpočte považuje Procházka za najdôležitejší zákon roka. "Zároveň som na odklad volieb o tri až štyri mesiace v porovnaní s dostupným termínom nepočul jediný zrozumiteľný dôvod," doplnil.
Ústavný právnik Peter Kresák považuje dátum 30. september za veľmi neskorý, najmä vzhľadom na skutočnosť, že umožní odvolanej vláde s výrazne obmedzenými ústavnými kompetenciami fungovať takmer desať mesiacov bez dôvery zákonodarného zboru. "Ide o veľmi neštandardnú situáciu, ktorá podľa môjho názoru neprispeje k stabilizácii ústavného systému a vzhľadom na dĺžku trvania takejto vlády môže priniesť aj viaceré problémy, ktorých riešenie si možno vyžiada ďalší zásah do ústavného textu," povedal Kresák, ktorý pôsobí v mimoparlamentnej strane Dobrá voľba a Umiernení.
VIDEO: Bývalí koaliční lídri sa dohodli: Predčasné voľby sa budú konať 30. septembra
Bývalé koaličné strany sa dohodli, že predčasné voľby budú 30. septembra. Dohodu tiež našli na texte zmeny Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátenie volebného obdobia parlamentu by malo byť možné prijatím uznesenia, na čo bude potrebných 90 hlasov poslancov. Opozícia žiada voľby v skoršom termíne.
Bezplatná kampaň pre opozičné subjekty
Vládnutie dočasne povereného kabinetu do septembrových volieb bude už len o pokračovaní chaosu, myslí si politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied. Neskorší termín volieb môže podľa neho pomôcť novým subjektom aj premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO).
"Správanie subjektov bývalej koalície predstavuje bezplatnú kampaň pre opozičné subjekty, čiže v konečnom dôsledku je to iba o predlžovaní agónie terajších koaličných strán," skonštatoval politológ. Ako dodal, ak sa doteraz koalícia venovala prioritne svojmu zotrvaniu pri moci viac ako vládnutiu, nemyslí si, že do volieb sa niečo zmení. Rozumie však, že časť bývalej koalície potrebuje čas na rekonfiguráciu.
Oddialenie termínu volieb môže byť podľa Marušiaka prospešné pre novovznikajúce subjekty ako Jablko alebo zoskupenie Mikuláša Dzurindu. Pomôcť môže aj Hegerovi, kým si rozmyslí, na akej kandidátke bude vo voľbách. Jeho prínos pre akúkoľvek stranu považuje však odborník za otázny. "Bez ohľadu na to, či ho prichýli nejaká strana alebo si založí svoju vlastnú, bude spojený s vládnutím po roku 2020 a s osobou Igora Matoviča. Zostane zapísaný ako slabý, prakticky iba nominálny premiér, ktorý po vyslovení nedôvery v Národnej rade SR prakticky stratil kontakt s realitou," poznamenal politológ.
Vplyv prezidentky považuje Marušiak za slabý
Reálny vplyv prezidentky Zuzany Čaputovej na parlamentnú väčšinu je podľa politológa slabý. "V minulosti hovorila o konaní volieb v prvej polovici roka ako o optimálnej možnosti. To, ako na jej odporúčania reagovali koaličné subjekty, či už pri hľadaní novej 76-ky, na ktorú Eduard Heger nemal mandát, alebo pri debate o termíne volieb, o tom svedčí," zdôvodnil.
V súvislosti so sobotným (21. 1.) referendom politológ upozornil vychádzajúc z obvyklej účasti na voľbách, že naň prišla takmer polovica aktívnych voličov. Určite to podľa neho bude mať dôsledky aj na výsledky parlamentných volieb, "Hoci nemusí byť automatické, že všetci účastníci referenda budú nutne voliť terajšiu opozíciu. Drvivá väčšina z nich to však urobí," myslí si.
Interpretácia OĽANO, podľa ktorého je účasť na referende dôkazom, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie, je podľa Marušiaka scestná. "Signalizuje buď zúfalstvo expertov tejto strany na mediálnu komunikáciu alebo to, že jej lídri už definitívne stratili kontakt s realitou. Závery referenda nasvedčujú najmä to, že vo verejnosti už prestala fungovať rétorika založená na strašení návratom Roberta Fica," dodal.
