BRATISLAVA - Máme za sebou prvé rokovanie lídrov parlamentnej koalície roku 2020 o predčasných voľbách. Aj keď teraz sa už viacerí z nich takmer všetci prikláňajú k septembru, v hre je ešte stále aj júnový termín. Na to, ktorý termín je vlastne pre štát, spoločnosť a pre politické strany výhodnejší, sme sa pýtali uznávaných politológov.
archívne video
Nie sme v stave, aby sme mohli naťahovať tento marazmus
Ako prvý na naše otázky v tomto duchu odpovedal politológ Michal Cirner. "Vláde bola vyslovená nedôvera a je jasné, že nebude nijaká nová 76-tka ani nič podobné, preto sú najčistejším a najčestnejším riešením rýchle predčasné voľby. Naťahovanie času a predĺženie mandátu vlády bez dôvery nie je šťastným riešením. Voliči by mali čo najskôr rozdať "karty", aby bola vzniknúť nová stabilná vládna koalícia, ktorá predstúpi pred nový parlament s programovým vyhlásením vlády a získa dôveru parlamentu. Nežijeme v ľahkých časoch a nemôžeme si dovoliť predlžovať parlamentný marazmus a vládnu krízu," myslí si Cirner.
Podľa neho je teda júnový termín lepším riešením. Nemyslí si však, že by voľby v septembri spôsobili nejaké zásadné problémy. "Parlamentné voľby sa v septembri konali v rokoch 1994, 1998 a v roku 2002. Júnový termín parlamentných volieb sme mali na Slovensku v roku 2006 a 2010. Nezaznamenal som, že by niekto namietal prečo sú voľby v septembri alebo v júni. Kedy budú voľby o tom rozhodnú politici. Bolo by lepšie, ak by boli v júni ale pokiaľ sa nájde 90 alebo viac poslancov a politici sa dohodnú, tak môžu byť voľby aj v septembri," necháva otvorené možnosti Cirner.
Jún skomplikuje život len vznikajúcim projektom
Júnový termín je podľa neho výhodnejší v tom, že voliči vybavia voľby už pred letnými dovolenkami a politici ich nebudú celé leto obťažovať predvolebnou kampaňou, ktorá bude podľa Cirnera špinavá a hlasná. Skorší termín by však zas znepríjemnil život len vznikajúcim projektom, ktoré voliči ešte poriadne ani mediálne nemajú šancu poznať. "Z hľadiska psychohygieny občanov a nepredĺžovania marazmu je júnový termín výhodnejší, voliči si zároveň skôr vydýchnu, nebudú pod takým stresom, pretože situácia sa po voľbách vyrieši a upokojí, pokiaľ nedôjde k nejakému volebnému patu. Pre vznikajúce politické subjekty je tento termín nevýhodný, pretože budú v časovom tlaku. Z pohľadu prípravy kampane, realizovania predvolebnej kampane je určite pre politické subjekty výhodnejší september," uvažuje Cirner.
Je to práve Mikuláš Dzurinda, ktorý ešte stále oficiálne nepredstavil svoj projekt a ktorý by moihol spájať viaceré strany pod jeden dáždnik. V prípade letného termínu by sa musel s predstavením subjektu poponáhľať, no nateraz sa zdá, že v koalícii zvíťazí práve jesenný termín volieb.
Štát by to mal v prípade júnových volieb lacnejšie
K termínom volieb sa vyjadril aj politológ Radoslav Štefančík, ktorý si myslí, že pre štátne financie by bolo lacnejšie organizovať voľby v júni, pretože strany by prišli o časť peňazí, ktoré im prináležia za voľby v roku 2020. "Ak hovoríme o občianskej spoločnosti, pre ňu nie je až také rozhodujúce, kedy budú voľby. Dôležité je, aby ľudia vedeli, že táto mizéria čoskoro skončí predčasným ukončením volebného obdobia a vypísaním nových volieb," sleduje situáciu Štefančík.
September by nemal v prípade rozpočtu spôsobiť komplikácie
Ani on si však nemyslí, že by júnové voľby mohli prípadne skomplikovať schvaľovanie štátneho rozpočtu či zapríčiniť nechcené provizórium na rok 2024. "Ak by sa strany po voľbách dohodli rýchlo na vytvorení vládnej koalície, prerozdelení ministerských postov a programovom vyhlásení vlády, schválenie nového štátneho rozpočtu by nemusel byť taký veľký problém. A problémom nebude ani to, ak bude mať krajina na niekoľko týždňov rozpočtové provizórium. Dôležité je, že vládne strany nájdu spoločnú reč a budú sa vedieť na rozpočte dohodnúť bez väčších problémov," hodnotí možné následky Štefančík.
S jesennými voľbami môžu mať problém strany, ktoré ešte neprešli voľbami - ide o financie
V prípade júnového či septembrového variantu volieb je to výhodnejšie skôr "ako pre koho". "Pre parlamentné strany je september lepší, pretože sa nebude tak krátiť ich príspevok, ktorý im prináleží za voľby. Pre SaS to ale môže byť problém, pretože na obzore sú nové stranícke formácie, ktoré ponúknu frustrovanému voličovi SaS a vládnych strán alternatívu. September je horší termín aj pre strany, ktoré neprešli voľbami. Tým neprináleží štátny príspevok na financovanie, takže naťahovanie času znamená pre tieto strany rast nákladov," hovorí Štefančík. Do týchto strán zrejme spadá aj Hlas-SD či Republika, ktoré rovnako voľbami ešte neprešli.
