Za desať rokov činnosti pomohla Únia centier prevencie a pomoci Dafné 249 obetiam obchodovania s ľuďmi vrátiť sa na Slovensko.
"Boli unesení, oklamaní, predaní do zahraničia, alebo boli zneužití na prácu v zahraničí, či boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste," uviedla na dnešnej tlačovej besede v Žiline Zuzana Hurtošová, poradkyňa a sociálna pracovníčka Dafné. Za týmto číslom sa skrýva veľa smutných ľudských osudov.
"Pasáci alebo kupliari majú stále nové metódy, akým spôsobom oklamať ľudí, aby išli do zahraničia, nakoľko obchodovanie s ľuďmi bolo donedávna tretím najvýnosnejším biznisom na svete hneď po obchodovaní so zbraňami a drogami.
Podľa posledných informácií je obchodovanie s ľuďmi už na druhom mieste," konštatovala Hurtošová. Obeťami sa najčastejšie stávajú deti z detských domovov, ktoré sa rozhodnú ísť do zahraničia hneď po dovŕšení dospelosti.
"Ďalšia vec je, že mladí ľudia majú ešte stále skreslené informácie o tom, že práca v zahraničí je o tom, že prídem tam a zarobím veľmi veľké peniaze bez veľkého alebo enormného úsilia.
Potom sú to rôzne podvodné alebo ľstivé spôsoby," povedala. Prvou kategóriou obchodovania s ľuďmi je ich predaj na prostitúciu, pornopriemysel a sexbiznis. "Druhá kategória je predaj dievčat do zahraničia ako neviest do rómskych osád," dodala Hurtošová. Tretia kategória je novodobé otroctvo a nevoľníctvo, týka sa ľudí, ktorí uvažujú o práci v zahraničí a oklame ich agentúra či známi. "Podkategória je žobranie a nelegálna adopcia. No a štvrtá kategória zneužitia ľudí v zahraničí je predaj ľudí na odoberanie orgánov a následnú transplantáciu," informovala.
Vlani sa podarilo Dafné dostať späť na Slovensko 14 ľudí predaných do zahraničia na prostitúciu, otroctvo a nevoľníctvo. Vekový priemer týchto obetí bol podľa Hurtošovej 19 až 20 rokov. Mladí ľudia, ktorí sa chcú vyhnúť zneužitiu by mali podľa nej do zahraničia vždy vycestovať cez preverenú osobu, organizáciu, cestovnú kanceláriu, sprostredkovateľskú agentúru alebo cez školu v rámci výmenných pobytov.
Ak človek cestuje cez agentúru, mal by dopredu vedieť adresu, kde bude pracovať. Tieto kontaktné veci by mal nechať aj doma rodičom alebo známym. Ďalej by doma mali nechať fotokópiu všetkých dokladov totožnosti, ktoré si berú so sebou do zahraničia a aktuálnu farebnú fotografiu. "Je to pre prípad, aby sme toho človeka dokázali nájsť a identifikovať.
Ľudia, ktorí odchádzajú za prácou, by si mali mzdu nechať posielať na účet, v žiadnom prípade nebrať hotovosť," doplnila Hurtošová. Mali by sa tiež dohovoriť s rodičmi a známymi, ako často a akým spôsobom sa im budú ozývať.
"V dnešnej dobe je najviac používaný internet, ale nesie so sebou veľa rizík. Ja veľmi internet neodporúčam a rovnako ani písanie listov a pohľadníc. Najúčinnejšie je ozývať sa telefonicky, pretože rodičia podľa intenzity hlasu dokážu zistiť, či ten človek je v pohode alebo nie," konštatovala. Mali by si tiež dohodnúť signál alebo vetu, ktorú povedia v prípade núdze.
Bežný život obetí obchodovania s ľuďmi je po návrate na Slovensko komplikovaný. "Vždy narazíme na nejakú bariéru, o to horšie je to, že na Slovensku nemáme zariadenie, ktoré by sa priamo venovalo iba obetiam obchodovania s ľuďmi.
Ak niekoho takéhoto vrátime a nemôže sa vrátiť do normálneho rodinného prostredia, pretože ho rodina predala, alebo by ho pasáci mohli nájsť, tak v tomto prípade musíme hľadať alternatívne riešenia. Títo ľudia idú do zariadení pre bezdomovcov, do charitatívnych zariadení či zariadení pre matky s deťmi," spresnila Hurtošová. Problém je zamestnať tieto obete, pretože niektoré nemajú ukončené ani základné vzdelanie a narážajú tiež na predsudky občanov.
