BRATISLAVA –Zlé zvládnutie manažovania pandémie si vyžiadalo zhruba 21-tisíc životov. Také sú závery štúdie, ktorá sa v posledných dňoch dostala do centra pozornosti. Na vysokú nadúmrtnosť v čase druhej a tretej vlny pandémii majú podľa nej dopad zlé rozhodnutia, politické konflikty ale aj nízka zaočkovanosť. Jej závermi sa už zaoberá aj generálna prokuratúra. Otázne je, či, kto a akú zodpovednosť ponesie.
Archívne video: Očkovanie, testovanie, pandémia: ROK 2021 bol plný protestov!
Analýzu vypracovala poradenská firma Pažitný & Kandilaki, ktorá sa špecializuje na zdravotníctvo. Dobre sme si podľa nej počínali počas prvej vlny pandémie od marca do mája 2020. Bolo to najmä vďaka prijatým opatreniam, zvládnuť situáciu pomohol najmä tvrdý lockdown.
Druhá a tretia vlna boli však už katastrofálne. Od septembra do marca 2021počas druhej vlny sme mohli vidieť kolaps zdravotníctva a mnoho infikovaných ale aj mŕtvych. Autori štúdie hovoria v súvislosti s týmto obdobím o nezvládnutí manažovania pandémie. Politikom vyčítajú zanedbanú prípravu, trasovanie, testovanie, chaotické politické rozhodnutia často bez vedeckého základu, ako bolo napríklad plošné testovanie či povolenie svadieb, nevhodnú komunikáciu smerom k verejnosti ale aj to, že oni sami sa neriadili nastavenými pravidlami a boli udelované rôzne výnimky. Tvrdý lockdown prišiel v tomto období podľa nich neskoro. Súčasťou bolo tiež vytrvalé podsúvanie falošnej dilemy plošné testovanie vs. lockdown a presadenie plošného testovania.
Tretia vlna od septembra 2021 do mája 2022 bola podľa nich napriek očkovaniu tiež katastrofálna a vyžiadala si nápory v nemocniciach aj veľa obetí. Téma očkovania sa spolitizovala, politici neboli v jeho podpore jednotní, mali sme tu kauzu Sputnik V aj nevydarenú očkovaciu lotériu. Šírili sa hoaxy a dezinformácie a ľudia strácali dôveru k opatreniam. Tvrdý lockdown opäť prišiel neskoro a chýbal tiež politický leadership v prospech očkovania.
Slovensko porovnali s inými štátmi, v ktorých bola nadúmrtnosť naopak nízka a dospeli k záveru, že drvivá väčšina nadmerných úmrtí u nás u nás súvisela s ochorením COVID-19. Poukázali na to, že nadúmrtnosť bola vo všetkých krajinách EÚ, situácia na Slovensku však bola obzvlášť nepriaznivá. Na vrchole vlny aj 70 percent, celkovo zaznamenaných bolo 26 786 nadúmrtí. „Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť potenciálne zachránených 12 391, 14 483, 18 476,resp. až 21 308 ľudských životov,“ tvrdia.
Bude vyvodená zodpovednosť?
Závermi štúdie sa už zaoberá aj generálna prokuratúra. Maroš Žilinka chce preveriť, či nedošlo ku konaniu, ktoré by mohlo viesť k tresnoprávnej zodpovednosti. „Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prijala opatrenia na preverenie významných skutočností vyplývajúcich zo štúdie ,Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)‘ z decembra 2022, ktorá bola predmetom reportáže odvysielanej v Správach RTVS dňa 6. januára 2023, a to z hľadiska, či v súvislosti s manažmentom pandémie covidu-19 nedošlo k takému konaniu alebo opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť,“ uviedla prokuratúra.
Ako pre TV Markíza uviedol právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy, rýdzo teoreticky by mohlo ísť o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia.
Ak páchateľ úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, hrozí mu 20 rokov až doživotie. Ak sa dokáže, že k trestnému činu došlo neúmyselne počas krízového stavu, trestná sadzba je nižšia, pohybuje sa od štyroch do desiatich rokov.
To, či by zodpovednosť niesla vláda ako kolektívny orgán, alebo jednotlivci, právnik nekomentoval a poukázal na to, že dokazovanie viny a toho, kto by bol zodpovedný, je na polícii a prokuratúre.
