BRATISLAVA - Vláda sa po vianočnej prestávke opäť stretla na jednom zo svojich pravidelných rokovaní. Stalo sa tak vôbec prvýkrát odkedy jej bola v parlamente vyslovená nedôvera. Koncom decembra totiž rokovala iba online formou. Bolo to tiež prvýkrát, čo rokovala po odchode Igora Matoviča. V kresle, ktoré mu ešte donedávna prislúchalo, dnes sedel štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek. Ministri schválili viacero zmien vrátane fungovania aktívnych záloh či výjazdoch k pacientom s ochorením COVID-19. Zvyšovali sa tiež platy hasičom a horským záchranárom.
Video: Prvé rokovanie kabinetu v novom roku
Jednou z noviniek je, že do aktívnych záloh by po novom mohol byť zaradený aj občan, ktorý neabsolvoval dobrovoľnú vojenskú prípravu. Ďalšou posilou aktívnych záloh by mali byť profesionálni vojaci prepustení zo služobného pomeru, ktorí súhlasili so zaradením do aktívnych záloh pred prijatím do štátnej služby. Ministerstvo obrany (MO) SR to navrhuje v novele zákona o brannej povinnosti, ktorú v stredu schválila vláda.
Otvorením záloh pre občanov bez vojenských skúseností chce rezort obrany získať do aktívnych záloh mladých ľudí a doplniť ich o chýbajúce odbornosti z radov civilných špecialistov. Po uzatvorení dohody o zaradení prejdú záujemcovia základným výcvikom a následne odborným výcvikom a kurzami. "Dohoda o zaradení sa uzatvára na tri až päť rokov, môže sa uzatvoriť opakovane, najviac do skončenia brannej povinnosti, čo vytvára predpoklad na dlhodobú vojenskú kariéru pre tých, ktorí sa nechcú stať profesionálnymi vojakmi a obranu Slovenskej republiky považujú za vec cti," uviedol rezort.
Navrhuje sa tiež na tri roky zaraďovať do aktívnych záloh profesionálnych vojakov prepustených zo služobného pomeru, ktorí súhlasili so zaradením do aktívnych záloh pred prijatím do štátnej služby. Výnimkou majú byť vojaci, ktorých prepustili vo vojenskej hodnosti plukovník a vyššej. Do aktívnych záloh sa nebudú zaraďovať ani tí, ktorých prepustili zo zdravotných dôvodov, pre porušenie služobnej disciplíny alebo z dôvodu nedosahovania požadovaných výsledkov.
V súvislosti s povolením nosenia vojenskej rovnošaty sa má upraviť okruh osôb, ktoré môžu o nosenie vojenskej rovnošaty požiadať, a súčasne sa upravujú aj podmienky, ktoré umožnia povolenie na nosenie vojenskej rovnošaty zrušiť. Novela upravuje aj ďalšie predpisy súvisiace s predloženými zmenami. Navrhovaná účinnosť novely zákona je 1. mája.
Zmeny pri výjazdoch k pacientom s COVID-19
Záchranári by mohli mať viac času na odchod pri výjazdoch k pacientom, pri ktorých je potrebné použiť osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP). Zatiaľ čo doteraz museli na výjazd vyraziť do dvoch minút, pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri sa má tento čas predĺžiť na desať minút. Takéto ohrozenie sa týka napríklad výjazdov za pacientmi s ochorením COVID-19. Vyplýva to z návrhu novely zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorý v stredu schválila vláda. Návrhom sa dopĺňa tiež transplantačný zákon.
"Doteraz bola v zákone stanovená povinnosť zabezpečiť výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS) do dvoch minút od prijatia výzvy od koordinačného strediska ZZS alebo operačného strediska ZZS. Tento interval pri použití OOPP navrhuje ministerstvo zdravotníctva stanoviť na desať minút," uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Dvojminútový časový interval nie je podľa neho možné zabezpečiť pre stále narastajúce počty zásahov u pacientov s podozrením na ochorenia, ktoré si vyžadujú použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri, ako je napríklad COVID-19.
Návrh novely tiež na základe podnetov z praxe rieši neodkladnú prepravu pacientov, vyžadujúcich intenzívny monitoring a liečbu počas transportu do zahraničia, napríklad v prípade transplantácií. Pozemné záchranky by po novom mohli zasahovať aj v týchto prípadoch, čo doterajšia úprava neumožňovala. Rozšíriť sa má tiež okruh tretích osôb, ktorým sa poskytujú údaje z národného transplantačného registra o Operačné stredisko ZZS SR.
Pridali hasičom a horským záchranárom
Ministri tiež rozhodli o tom, že hasičom a horským záchranárom sa od prvého januára zvýšia platy o sedem percent a od prvého septembra o ďalších desať percent. Schválili totiž nariadenie o ustanovení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) a príslušníkov Horskej záchrannej služby (HZS). Zvýšenie platových taríf hasičov a horských záchranárov vyplýva z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré odborové organizácie oboch záchranných zložiek uzavreli s rezortom pre rok 2023.
"Rovnako ako ostatným zamestnancom v štátnej a verejnej správe sa aj hasičom a horským záchranárom v tomto roku dvakrát zvýšia platy. Od januára 2023 o sedem percent a od septembra 2023 o 10 percent. Som rád, výška platu je jedným z motivačných nástrojov, bezpečnostné zložky v posledných troch rokoch čelia obzvlášť náročným úlohám, zaslúžia si adekvátne finančné ohodnotenie," uviedol dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).
Vyššie platy sa dotknú 4429 hasičov a 180 horských záchranárov. Finančný vplyv zvýšenia platových taríf príslušníkov HaZZ a príslušníkov HZS na štátny rozpočet v roku 2023 predstavuje sumu 13,75 milióna eur, z toho mzdy 10,10 milióna eur. Zvýšenie platových taríf je súčasťou schváleného štátneho rozpočtu, financované budú z kapitoly Ministerstva vnútra SR.
Ministri sa zaoberali aj situáciou bánk
Vláda hovorila aj o prípadnom náraste strát, ktoré bankám môžu vyplynúť z nesplácaných úverov. Zo správy Národnej banky Slovenska (NBS) o finančnej stabilite k novembru minulého roka, ktorú v vláda vzala na vedomie, vyplýva, že banky pôsobiace na Slovensku sú odolné a pripravené zvládnuť. Disponujú totiž pomerne výrazným vankúšom voľného kapitálu vo výške 3,5 %.Ústrednou témou správy je inflácia a s ňou spojený nárast úrokových sadzieb. "Spolu s vojnou na Ukrajine a slabnúcou ekonomikou predstavujú hlavné faktory ovplyvňujúce finančnú stabilitu na Slovensku," konštatovala v materiáli centrálna banka.
Aktuálny vývoj má na finančnú stabilitu podľa NBS tri významné dôsledky. Prvým je nárast kreditného rizika spojený so zhoršením finančnej situácie časti podnikov a domácností. Druhým je ochladenie na trhu úverov a nehnuteľností, tretím postupné zhoršovanie likvidity bánk. "Riziko zhoršenia finančnej situácie rastie najmä v časti podnikového sektora. Dosah aktuálneho prudkého rastu cien na jednotlivé podniky bude značne rôznorodý, závisí od schopnosti preniesť vyššie náklady na zákazníkov," vysvetlila centrálna banka.
V sektore domácností sú podľa nej riziká v porovnaní s podnikmi zatiaľ nižšie. Tempo rastu ich výdavkov je pozvoľnejšie a rovnomernejšie, čo vytvára priestor na prispôsobenie sa. Rastúce úrokové sadzby zatiaľ vplývali najmä na trh hypoték, kde je ich rast pomerne prudký. Jarná vlna úverovania a refixácií opadla a aktuálne je aktivita v tejto oblasti nižšia ako pred rokom. "Dopyt po hypotékach znižuje aj ekonomická neistota. S tým súvisí aj zastavenie strmého rastu cien na realitnom trhu," doplnila NBS.
Podnikové úvery naopak stále dynamicky rastú, najmä vďaka komerčným nehnuteľnostiam a krátkodobým úverom. Aj pri nich však sadzby začali postupne rásť. Centrálna banka upozornila, že po dlhšom čase sa do popredia dostáva aj otázka likvidity a ceny zdrojov. "Aktuálne majú banky dostatok stabilných zdrojov, ale trendy sú jednoznačne negatívne. Hlavnou zmenou je, že pred vyše rokom sa prakticky zastavil rast vkladov domácností," pripomenula NBS. Banky zároveň čelia rastúcej cene dlhodobých zdrojov, špeciálne pre krajiny strednej a východnej Európy (SVE).
Nepriaznivý vývoj na globálnych finančných trhoch tiež spôsobil, že sa výkonnosť dôchodkových fondov na Slovensku dostala do záporných čísiel. Správcovia fondov tak v poslednej dobe investovali konzervatívnejšie ako v minulosti.
"Pre stabilitu kolektívneho investovania bolo dôležité, že napriek istému spomaleniu nečelili tieto fondy masívnemu výberu podielov. Záujem investorov sa naďalej sústredil na akciové a čiastočne aj realitné fondy," dodala centrálna bank.
