BRATISLAVA - Už o niekoľko dní tu máme referendum. Občania sa tak po rokoch opäť budú môcť vyjadriť k spoločensky a politicky citlivej otázke. Téma je už niekoľko mesiacov jasná - skrátenie volebného obdobia pomocou referenda. Prezidentka Zuzana Čaputová po vyzbieraní podpisov vypísala termín na toto referendum 21. januára 2023. Keďže ide o hlasovanie ľudu, je na stole ďalšia otázka, a síce či sa bude opäť uplatňovať moratórium.
archívnve video
Zmysel moratória
Volebné moratórium spočíva v zákonnom zákaze viesť na danú tému aktívnu kampaň niekoľko dní pred hlasovaním, podobne ako sa to na Slovensku uplatňuje pred riadnými parlamentnými, prezidentskými či inými voľbami politických zástupcov. Účelom je neovplyvňovať voliča krátko pred hlasovaním. Platí to však aj v prípade takto vedeného referenda?
Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Termín plebiscitu oznámila vo štvrtok prezidentka SR Zuzana Čaputová. Ľudia sa budú môcť v referende vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena Ústavy SR.
Referendum inicioval Smer, z dvoch otázok zostala po zásahu Ústavného súdu SR len jedna
Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.
Čo na to hovoria politológovia?
Keďže ide o spornú otázku s nejednoznačným záverom, pre začiatok sme sa pýtali samotných politológov, ako sa na tento problém pozerajú oni. "Zdá sa, že zákon č. 180/2014 o výkone volebného práva nehovorí nič o moratóriu a neviem, kde inde by o tom mohla byť zmienka. Ergo, domnievam sa, že takéto moratórium nie je. Našiel som jedinú zmienku o ňom pred referendom v roku 2003, kde sa sporili ústavní právnici ohľadom moratória. Tvrdiac, že to nie je nikde uvedené, časť tvrdila, že môže sa vyzývať na účasť aj v deň konania, iní vraveli, že by to neodporúčali," povedal pre Topky politológ Jozef Lenč.
Ďalší politológ Radoslav Štefančík si zas myslí, že v tomto prípade by mohol rozhodovať paragraf 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1992 o spôsobe vykonania referenda. Platnosť tohto zákona však skončila v roku 2015.
Pohľad kompetentných z ústavného práva - neexistuje jednoznačná právna norma
Na túto citlivú tému poskytol svoj pohľad aj docent a zástupca vedúceho katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave Marek Domin. Ten poskytol už jednoznačnejší a aktuálnejší pohľad na celú problematiku. "V súčasnosti na Slovensku nemáme zákon, ktorý by upravoval kampaň pred referendom, čo určite nie je želateľný stav. Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani sa vzťahuje len na "klasické" voľby (voľby do NR SR, voľby do Európskeho parlamentu, voľby prezidenta a samosprávne voľby) a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by výslovne pokrývali referendum," hovorí na úvod docent.
Podľa neho sme v situácii, kedy neexistuje právna norma, ktorá by jednoznačne určovala ani to kedy kampaň pred referendom začína a kedy končí. "Čiže nemáme upravené ani tzv. moratórium na vedenie kampane pred referendom," konštatuje Domin.
Na záver dal pre porovnanie aj zákon o referende (ktorý je už od roku 2015 zrušený) vo svojom znení platnom do júna 2007 vyslovene upravoval začiatok a koniec kampane pred referendom, ako aj vyhradenie vysielacieho času vo vtedajšej verejnoprávnej STV a v Slovenskom rozhlase.
