BRATISLAVA - Rok 2022 sa na Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR niesol v znamení nesplnených sľubov, neprofesionálnych a nesystémových riešení. Uviedli to predstavitelia mimoparlamentnej strany Hlas-SD. Činnosť rezortu považujú za zlyhanie.
Hlas-SD tvrdí, že rezort napríklad nezvládol zavedenie povinnosti úpravy odpadov pred ich ukladaním na skládkach, pre ktoré mal hroziť kolaps odpadového hospodárstva v obciach. "K zmene došlo až po enormnom tlaku samospráv, keď minister Ján Budaj ustúpil a vzdal svoj mocenský boj proti samosprávam," uviedla hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková s tým, že jediné riešenie bolo presunúť termín povinnosti. K posunu došlo s odkladom o rok, ale scenár sa môže podľa Hlasu-SD opakovať pre neschopnosť rezortu pripraviť súvisiace legislatívne zmeny.
Dobrá myšlienka bola realizovaná najhorším spôsobom
Reformu národných parkov vníma strana za nezvládnutú. "Dobrá myšlienka bola realizovaná najhorším spôsobom, od zlého legislatívneho prístupu, po absolútne nezvládnutý proces delimitácie, až po problémy, s ktorými sa boria novovzniknuté správy národných parkov v súčasnosti," priblížila v stanovisku.
Nesplnenou povinnosťou je aj klimatický zákon
Za nesplnené povinnosti rezortu považuje Hlas-SD klimatický zákon, ktorý nebol predstavený verejnosti, ako aj nesplnenú reformu EIA. "Žiadny významný posun nenastal v oblasti likvidácie starých environmentálnych záťaží, neboli prijaté dostatočné opatrenia na prebiehajúce infringementy, prebiehalo chaotické a nezvládnuté vyhlasovanie nových území NATURA 2000," dodala hovorkyňa.
Chaotické zmeny v Environmentálnom fonde
Za zlyhanie považuje Hlas-SD tiež protiústavný návrh časti zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Ako nesystémové a nie dobre nastavené považuje spustenie projektu obnovy rodinných domov z plánu obnovy. "Problém nastal už v tom, že minister Budaj silou pretlačil odobratie tejto agendy z Ministerstva hospodárstva SR, kde obdobný projekt už bežal a mal zriadené implementačné štruktúry," priblížila hovorkyňa. Strana kritizuje aj chaotické zmeny v Environmentálnom fonde.
MŽP je v súvislosti s ochranou klímy poddimenzované, tvrdí Klimatická koalícia
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR je vzhľadom na zvyšujúcu sa agendu v oblasti ochrany klímy kapacitne poddimenzované. Myslí si to združenie environmentálnych organizácií Klimatická koalícia, podľa ktorého majú tento problém aj iné ministerstvá. Uviedla to koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
"Prácu MŽP vnímame veľmi pozitívne v oblastiach, ktoré sú jeho srdcové, ako napríklad ochrana vôd a národných parkov. V klimatickej oblasti mu trochu chýbal ťah na bránku," poznamenala. Ukázalo sa to podľa nej napríklad pri odkladaní klimatického zákona či dvojročnom meškaní s kritériami udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov. Szabová doplnila, že rovnako "pokrivkáva" aj spolupráca so samosprávami, ktoré sú kľúčové pre presadzovanie klimatických opatrení.
Ochrana klímy sa podľa nej netýka len MŽP, ale viacerých ministerstiev. "Stále necítiť spoločnú jasnú pozíciu v jednotlivých otázkach ochrany klímy a znižovania emisií skleníkových plynov. Ocenili by sme, keby sme našli spôsoby, ako odstrániť rezortizmus a pristupovať z pozície vlády k dekarbonizácii Slovenska jednotným a uceleným spôsobom," zdôraznila. A to bez ohľadu na to, kto bude po voľbách vládnuť.
"Vnímame, že MŽP chápe svoju úlohu v presadzovaní klimatických politík či na národnej alebo aj európskej úrovni. Počas posledného roka sa aj vplyvom vojny na Ukrajine zmenil prístup v oblastiach, ktoré súvisia so závislosťou od fosílneho plynu," zhodnotila koordinátorka. Podľa platformy má ministerstvo snahu riešiť dlhodobo neriešené problémy v oblasti životného prostredia a klimatickej agendy.
Klimatická koalícia pozitívne hodnotí schválenie Programu Slovensko či zvýšenie peňazí na obnovu budov a obnoviteľné zdroje. Dobré nastavenie tejto podpory pri výzvach v budúcom roku môže mať podľa Szabovej priaznivé sociálne dosahy. "Odporúčam uprednostňovať sociálne zraniteľné domácnosti, najmenej rozvinuté okresy, ľudí, ktorí obnovou bytových domov ušetria viac ako 60 percent energie, a samosprávy, ktoré obnovia najdôležitejšie budovy," poradila koordinátorka.
Pozitívny pokrok vidí aj pri pláne obnovy, kde program Obnov dom podporuje sociálne zraniteľné domácnosti. "Je skvelé, že v Slovenskej agentúre životného prostredia sa nevyhovárali na neexistujúcu definíciu energetickej chudoby, ale rovno zacielili na rodiny s ťažko zdravotne postihnutými (ŤZP) deťmi a viacdetné rodiny," skonštatovala. Podľa Szabovej by bolo skvelé, ak by sa v budúcnosti podporovali aj domácnosti s ŤZP dospelými či ďalšími zraniteľnými skupinami obyvateľstva.
"Schému tiež treba upraviť tak, aby sa lepšie zohľadnila realita ľudí, ktorí majú byť prijímatelia pomoci," zdôraznila. Poukázala, že v súčasnosti sa podporujú tepelné čerpadlá, solárne systémy a ďalšie ekologické riešenia. "Namiesto kotlov na fosílny plyn by mali podporovať akumulačné pece či splynovacie kotle na drevo," poznamenala.
V budúcom roku by sa podľa Szabovej mal rezort sústrediť na podporovanie miest a obcí z Modernizačného fondu. "Prechodom na úsporné nízkoteplotné systémy zásobovania teplom môžeme znížiť spotrebu palív aj na polovicu v niektorých mestách," vysvetlila. Zároveň doplnila, že je otázne, čo sa dá očakávať od MŽP, keďže podľa jej slov hrozia predčasné voľby.
