BRATISLAVA - Rodina a známi sa len veľmi ťažko spamätávajú z tragického odchodu squashového reprezentanta Miroslava Cellera († 31), ktorý v sobotu 7. januára dve hodiny po polnoci spadol zo schodov podniku v centre Bratislavy tak nešťastne, že mu už nebolo pomoci. V šoku sú aj jeho kolegovia z ministerstva spravodlivosti, kde pracoval. Rezort zverejnil odkaz venovaný jeho pamiatke. Boli sme sa pozrieť na mieste činu.
video Miesto tragédie, kde prišiel o život squashový reprezentant Miroslav Celler
Na mieste tragédie horia sviečky, ľudia sa pristavujú
Po dvoch dňoch sme sa boli pozrieť na mieste tragédie, ktorú pripomínajú horiace sviečky. Podnik Meanto na Bielej ulici v Bratislave, kde po páde zo schodov Miroslav Celler zomrel, bol po nešťastí v nedeľu zatvorený. Zaspomínať si na výborného človeka a športovca prišla aj bývalá tenistka a súčasná poslankyňa Národnej rady SR Romana Tabák (Sme rodina).
Tí, ktorí ho poznali nielen ako úspešného športovca, ale aj osobnjejšie, zostali po informácii o jeho tragickom odchode v šoku. Kolegovia z ministerstva sravodlivosti, kde pôsobil ako koordinátor na projekte Plánu obnovy a odolnosti, naňho spomínajú ako na večne pozitívne naladeného človeka s úsmevom na perách. "Každý z nás, ktorí sme dostali tento dar, byť súčasťou Mirkovho života buďme vďační za každý moment, ktorý sme mohli stráviť v jeho blízkosti," zhodujú sa.
„Miroslav Celler bol zodpovedným profesionálom a charakterným človekom so srdcom na správnom mieste, čo je vzácna kombinácia. Chcel by som vyjadriť úprimnú sústrasť rodine, ale aj kolegom, ktorým bude chýbať po profesionálnej i ľudskej stránke,“ povedal minister spravodlivosti Viliam Karas.
Veselá kopa s dobrým srdcom
„Zlatééénko….ako si ma (a každého z nášho tímu) pravidelne oslovoval. Poznali sme sa v živote síce krátky ale veľmi intenzívny čas. Ďakujem ti za každú sekundu, ktorú som s tebou mohla zažiť. Ďakujem Ti, že sme sa dokázali smiať tak, že nám tiekli slzy. Ďakujem Ti, že si má v žiadnom “prusere” nenechal samú. Ďakujem Ti za to, že si mi ukázal, že žiadna prekážka nikdy neexistuje. Ďakujem Ti, že napriek tomu, že sme mali iné názory, vždy sme vedeli nájsť spoločne riešenie. Ďakujem Ti za to, že si mi ukázal, že v každom človeku sa skrýva kus dobra. Ďakujem Ti, že som sa tešila každý deň do prace.
Nie je možné napísať jednu príhodu, ktorá sa mi s tebou viaže, lebo každý deň sme zažili x momentov, ktoré mi zlepšili náladu. Budem na teba spomínať pri rannej káve, pri zapínaní počítača (ktorý keď si nevedel zapnúť tak si na mňa kričal), pri každom nesprávne napísanom maile, pri každom pracovnom obede (na ktorom si sa pravideľne zašpinil), pri odchádzaní z prace, pri každom trapase ktorý sa mi stane.
Mirko, bol si duša nášho tímu a tvoje miesto nikto nenahradí. Spravím všetko, čo bude v mojich silách, aby sme náš projekt dotiahli do úspešného konca a aby si bol na nas zhora hrdý. Nezabudneme sa však pri tom zabaviť a každý piatok si zaspievať “dneska je piatoček”.
Dúfam, že dodržíš posledné slovo, a keď sa najbližšie stretneme niekde v inom vesmíre budeš mať fúzy. Veľmi sa teším, že som dostala od života šancu ťa spoznať," zdieľa trpkoveselú spomienku na kolegu Katka.
“Mirko, od prvého dňa, keď sme sa stretli a mal si sa stať mojim kolegom som vedel, že to bude jazda, na ktorú len tak ľahko nezabudnem. Za krátky čas sa náš vzťah zmenil z pracovného na kamarátsky. Často som tvrdil a budem tvrdiť ďalej, že bez Tvojho úsudku, bez Tvojich znalostí, bez Tvojej šikovnosti a bez Tvojej pracovitosti by sme nedosiahli v práci to, čo sme dosiahli. Dôležitejšie však je, že bez Tvojho úsmevu, bez Tvojej dobrej nálady, bez Tvojej dobrosrdečnosti, bez Tvojej bezprostrednosti, bez Teba by boli tie dni len obyčajné dni v práci. Ty si nám všetkým dokázal vyčariť úsmev nejakou hláškou, ktorú nikto nečakal, aj keď nám horelo pod zadkom. Bravúrne si zvládal uzatvárať porady skôr ako pani ministerka a vždy som Ti rád požičal pero, aby si si mohol robiť poznámky. Raz by som sa chcel naučiť komunikovať tak ako si komunikoval Ty s kolegami, pracovnými partnermi, nadriadenými, cudzími aj známymi. Za krátky čas si mi ukázal veľa a nikdy na to nezabudnem. Úprimnu sústrasť Tvojej rodine a blízkym. Viec písať nebudem, lebo ako si hovorieval (aj keď si sa toho nikdy nedžal, ,,dve uši, jedny ústa”. Mirko, mal som ťa rád. Veľmi. Myslím na Teba,” priblížil v spomienkach charakter Miroslava kolega Jakub.
“Správa, že Mirko už nie je medzi nami, ma veľmi zasiahla. Stále tomu nemôžem uveriť a rozmýšľam ako sa to mohlo stať. Síce sme sa poznali krátko, no napriek tomu vo mne zanechal veľký dojem. Deň čo deň prinášal veľa pozitívnej energie a úsmevu. Málokedy človek spozná v živote niekoho ako bol on . Ďakujem, že som ťa mohol spoznať. Budeš nám tu veľmi chýbať,” odkazuje kolega Lukáš.
“Ahoj, ťažko sa v tejto chvíli niečo dáva dokopy a nemám ani ten dar, ale Mirko bol nesmierne svedomitý, pracovitý, lojálny človek, ktorý mal vždy úsmev na tvári,. Tak si ho ja budem pamätať. Proste veselá kopa s dobrým srdcom," pridala spomienku ďalšia kolegyňa Radana.
Profesijná cesta Miroslava Cellera
Miroslav Celler je rodený Bratislavčan a mladosť prežil v Petržalke. Študoval na Gymnáziu na Haanovej ulici. Po jeho úspešnom skončení sa rozhodol pre štúdium na Slovenskej technickej univerzite na Stavebnej fakulte. Bakalárske štúdium absolvoval v odbore stavby na tvorbu a ochranu prostredia. Titul inžinier sa rozhodol absolvovať v odbore krajinkárstvo a krajinné plánovanie.
Stavebníctvo ho sprevádzalo počas celého života. Po ukončení vysokoškolského štúdia nastúpil ako špecialista UAV a technickej postprodukcie v spoločnosti Tender Media Group, s.r.o.. Po tejto skúsenosti nastúpil na pozíciu stavbyvedúceho do spoločnosti VCES, a.s., kde bol zodpovedný za výstavbu detského kardiologického centra a diagnostického centra. Neskôr si založil vlastnú spoločnosť IMMOCELL, s.r.o., kde poskytoval sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a realít, a tiež realizoval rôzne stavebné činnosti. Svoju kariéru ukončil na Ministerstve spravodlivosti SR, kde pôsobil ako koordinátor na projekte Plánu obnovy a odolnosti. Riadil procesy, ktoré viedli k napĺňaniu cieľov reformy súdnej mapy, konkrétne modernizácie budov súdov.
