BRATISLAVA - Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) odcestuje 2. januára 2023 na zahraničnú pracovnú cestu do Českej republiky. Vyplýva to z materiálov schválených na štvrtkovom rokovaní vlády.
"Predseda vlády odcestuje na zahraničnú pracovnú cestu na pozvanie predsedu vlády ČR Petra Fialu pri príležitosti osláv 30. výročia vzniku samostatnej ČR," ozrejmil tlačový odbor Úradu vlády SR.
Valorizácia odmien pre odsúdených si vyžiada viac ako milión eur
Valorizácia odmien pre odsúdených si vyžiada viac ako milión eur. Vyplýva to z nariadenia vlády o výške pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania odsúdeným, ktoré vládny kabinet schválil na štvrtkovom online rokovaní. "Navrhované výšky pracovných taríf odsúdených zaradených do práce sú stanovené ako súčin platných pracovných taríf pre rok 2022 a koeficientu nárastu minimálnej mzdy vo výške 1,08," uvádza sa v materiáli z dielne rezortu spravodlivosti.
Nariadenie okrem iného ustanovuje 12 pracovných taríf pre zaraďovanie odsúdených do práce v súlade s charakteristikami vykonávanej práce. "Určuje sa výška pracovnej tarify, ktorú tvoria štyri pracovné triedy a tri pracovné stupne," priblížili v dokumente. Určuje sa tiež pravidlo, že výška pracovnej odmeny odsúdeného zaradeného do práce je priamo úmerná dĺžke skutočne odpracovaného fondu pracovného času v porovnaní so stanoveným fondom pracovného času v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Minimálne lehoty čistenia okien na pracovisku sa zrušia
Minimálne lehoty čistenia okien na pracovisku sa zrušia. Vypustia sa tiež lehoty na čistenie vykurovacích či osvetľovacích telies. Vyplýva to z novely nariadenia vlády o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, ktorú kabinet schválil na štvrtkovom online rokovaní.
"Navrhovanou zmenou nariadenia vlády Slovenskej republiky, teda vypustením minimálnych lehôt čistenia vykurovacích telies, osvetľovacích telies a okien na pracovisku, nedôjde k zníženiu úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, keďže povinnosťou zamestnávateľov naďalej zostane pravidelne čistiť pracovisko, pracovné prostriedky zariadenia," ozrejmilo ministerstvo zdravotníctva. Opatrenie má pomôcť zlepšovaniu podnikateľského prostredia.
Vláda schválila zvýšenie základného imania v akciových spoločnostiach MO
Ministerstvo obrany (MO) SR zvýši zdroje vo svojich akciových spoločnostiach. Vláda vo štvrtok schválila 20 miliónov eur na zvýšenie základného imania v spoločnostiach DMD GROUP, Letecké opravovne Trenčín, Horezza a kmeňového imania štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR. Rovnako kabinet odsúhlasil päťmiliónové zvýšenie základného imania Univerzitnej nemocnice – Nemocnice Svätého Michala.
Základné imanie spoločnosti DMD Group sa zvýši o sedem miliónov, použité majú byť na investície do výrobnej infraštruktúry a technológií holdingu, zameraného na vývoj, konštrukciu i výrobu a opravu zbraňových systémov a munície. O tri milióny eur sa má zvýšiť základné imanie spoločnosti Letecké opravovne Trenčín, ktorá sa zameriava najmä na opravu a modernizáciu leteckej techniky a pozemnej zabezpečovacej techniky. "Prostriedky majú byť použité do rozšírenia výrobných kapacít a modernizácie infraštruktúry, ale aj zvýšenia úrovne kybernetickej bezpečnosti," uvádza ministerstvo v predloženom materiáli. O päť miliónov eur sa podľa rozhodnutia vlády zvýši imanie spoločnosti Horezza, zameranej na poskytovanie hotelových, ubytovacích a stravovacích služieb tak pre vojenskú, ako aj civilnú klientelu. Investovať sa má v tomto prípade do prevádzkových priestorov, technickej infraštruktúry a vybavenia.
Dôvodom päťmiliónového zvýšenia základného imania spoločnosti Univerzitná nemocnica - Nemocnica svätého Michala je potreba modernizácie a rekonštrukcia pracoviska nemocnice v Košiciach. "Takisto nákup nového zariadenia a vybavenia nemocnice vrátane zdravotníckych prístrojov pre viaceré oddelenia v prevádzkach v Bratislave, ako aj v Košiciach," dodáva MO. Vojenské lesy a majetky SR majú päť miliónov použiť na vykrytie výdavkov súvisiacich s výstavbou prístupových komunikácií vo vojenských obvodoch a na územiach nevyhnutných pre obranu štátu a tiež zlepšenie technologického vybavenia spoločnosti. "Súčasne je cieľom aj zvýšenie zamestnanosti osôb so zdravotným znevýhodnením a osôb z marginalizovaných skupín obyvateľstva," dodáva rezort. Na zvýšenie zdrojov majú byť vo všetkých prípadoch použité štátne finančné aktíva v správe Ministerstva financií SR.
Aplikácia jazykových práv menšín sa zlepšuje
Aplikácia zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa zlepšuje, postupne sa znižuje počet prípadov, v ktorých dochádza k správnemu deliktu. Uvádza to Správa o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky v období 2021-2022, ktorú vo štvrtok schválila vláda.
V poradí už šiesta monitorovacia správa v tejto oblasti vychádzala z dotazníkového prieskumu, ktorým Úrad vlády SR oslovil 638 obcí, v ktorých žije minimálne 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny, rovnako tak aj šesť samosprávnych krajov, na území ktorých sa tieto obce nachádzajú. Ďalšími respondentmi bolo 89 subjektov štátnej správy, ale aj organizačné zložky ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zborov. "V rámci tohtoročného dotazníkového prieskumu sa po prvýkrát zisťoval stav používania jazykov národnostných menšín aj na úrovni okresných prokuratúr a súdov," upozornil ÚV SR.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že v prípade zákonných povinností, ktorých nedodržanie je správnym deliktom, mohlo dôjsť k pochybeniam v 793 prípadoch. "V roku 2020 to bolo 781, v roku 2018 to bolo 1267 a v roku 2016 bolo takýchto prípadov 1712," uviedli predkladatelia správy. Konštatujú tiež, že v prípade obcí došlo podľa výsledkov prieskumu oproti predchádzajúcemu obdobiu k zlepšeniu aplikácie zákona. "A to najmä u obcí s maďarskou, rusínskou a rómskou národnostnou menšinou. V obciach s ukrajinskou národnostnou menšinou a v obci s nemeckou národnostnou menšinou sa situácia síce zlepšila, ale nie tak výrazne ako pri zvyšných obciach,“ spresnili.
Upozornili tiež, že vytváranie podmienok pre používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku hodnotila viac ako polovica obcí a orgánov štátnej správy ako bezproblémové, 12 percent obcí a orgánov štátnej správy ako problémové a 28 percent ako čiastočne problémové. Ako dôvody problémového stavu uviedlo najviac obcí i orgánov štátnej správy nedostatočné množstvo finančných prostriedkov a nedostatočný počet kvalifikovaných zamestnancov či nedostatočnú odbornú podporu. Správa preto v rámci odporúčaní aplikačnej praxe navrhuje zriadiť kompenzačný fond, z ktorého by mohli najmä orgány územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadené právnické osoby čerpať finančné prostriedky na krytie nákladov spojených s plnením zákonných povinností. "Navrhujeme tiež, aby sa viac podporoval rozvoj jazykového kompetenčného vzdelávania zamestnancov zameraného na zlepšenie ovládania odbornej terminológie v jazykoch národnostných menšín," odporúčajú predkladatelia správy.
Vláda vydala súhlas s návrhom účasti na vojenských cvičeniach v 1. polroku 2023
Slovenskí vojaci by sa mali v prvom polroku 2023 zúčastniť na 69 vojenských cvičeniach v zahraničí, naopak príslušníci ozbrojených síl iných štátov by mali participovať na 29 vojenských cvičeniach, ktoré sú plánované od januára do júna budúceho roka na území SR. Vyplýva to z návrhu na vydanie súhlasu s vyslaním Ozbrojených síl SR mimo územia Slovenska a prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR. Návrh schválila vo štvrtok vláda.
Kabinet dal súhlas aj na vyslanie slovenských vojakov mimo územia krajiny na základe medzinárodných zmlúv a dohôd, rovnako sa súhlas týka prechodu cez územie Slovenskej republiky pre ozbrojené sily členských štátov NATO či účastníckych štátov v aktivitách podľa medzinárodných zmlúv a dohôd. "Finančné prostriedky potrebné na realizáciu vojenských cvičení budú hradené z rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, pričom ich konkrétna výška je podmienená zmluvnými dokumentmi, ktoré sú na tento účel uzatvárané so zahraničnými partnermi," priblížilo v materiáli Ministerstvo obrany SR.
Prezidentka odobrila jednoduchšie zakladanie spoločnosti s ručením obmedzeným
Zakladanie spoločnosti s ručením obmedzeným bude jednoduchšie. Umožní to štandardizovaný online formulár. Vyplýva to z novely Obchodného zákonníka, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec.
Zjednodušenie spočíva podľa predkladateľa, Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, najmä vo vytvorení štandardizovaných online formulárov a zavedení interaktívneho sprievodcu, ktorý zakladateľa bude sprevádzať pri vytváraní obsahu formulárov a iných príloh potrebných na zaregistrovanie novej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Nebude sa to týkať akejkoľvek spoločnosti s ručením obmedzeným. Novela definuje predmety podnikania, pri ktorých je zjednodušené založenie možné. Predmet podnikania môže byť v takomto prípade zároveň vymedzený maximálne 15 činnosťami zodpovedajúcimi zavádzanému osobitnému zoznamu vybraných voľných živností. Legislatíva predpokladá, že pri takto zvolenom predmete činnosti sa zápisom spoločnosti do obchodného registra bude považovať živnostenské oprávnenie za automaticky udelené. Týmto spôsobom vzniknutá spoločnosť má byť automaticky zaregistrovaná aj ako daňový subjekt.
Návrhy na zápis bude v prípade spoločností zakladaných zjednodušeným spôsobom vybavovať iba jeden registrový súd bez ohľadu na sídlo spoločnosti, a to Okresný súd Žilina. Legislatíva bude účinná od 1. februára 2023. Úpravou sa do zákona tiež transponujú požiadavky, ktoré vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností.
Prezidentka odobrila reguláciu zisku ZP
Zisk zdravotných poisťovní (ZP) sa bude regulovať. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá stanovuje pravidlá, za akých si môžu pripísať zisk. Novelizáciou sa tiež oslobodia aktuálne stabilizačné príspevky pre zdravotníkov od zdravotných a sociálnych odvodov.
"V prípade dosiahnutia zisku vyššieho, ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť byť suma, o ktorú skutočný zisk presahuje optimálny hospodársky výsledok, použitá iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov zdravotnej poisťovne," vysvetlilo v predkladacej správe ministerstvo zdravotníctva. Zdravotné poisťovne by tak mohli tvoriť zisk do jedného percenta z vybraných zdravotných odvodov, ozrejmil poslanec Marek Krajčí (OĽANO).
Po zmenách týkajúcich sa stabilizačného príspevku 5000 eur z neho budú platiť zdravotníci len daň. Tento rok dostanú zdravotníci preddavok 2500 eur a v januári by im malo prísť odhadom po zrazení preddavku dane ešte približne 1500 eur.
Legislatíva reaguje aj na špekulatívne obchádzanie platenia odvodov. Zavádza sa inštitút minimálneho poistného. Výška minimálneho poistného sa bude podľa ministerstva odvíjať od životného minima. Zároveň sa nedotkne ľudí s nižšími príjmami, ako dôchodcovia, rodičia na rodičovskej dovolenke, či študentov.
Úpravou zákona sa má štát vrátiť k pevnej sadzbe platby za svojich poistencov. Sadzba má byť od roka 2024 na úrovni 4,5 percenta z vymeriavacieho základu. Od roku 2026 by to malo byť o ďalšieho pol percenta navyše po stanovení kritérií kvality pre pacienta.
