BRATISLAVA - Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) kritizuje personálne zmeny, ktoré urobil dočasne poverený šéf rezortu spravodlivosti Viliam Karas. Okrem iného zrušenie dočasného poverenia šéfovať vznikajúcemu Správnemu súdu v Bratislave Eve Behranovej či zmenu na poste generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).
"Sú to pre mňa nepochopiteľné kroky. Za nedôstojný považujem tiež spôsob," vyhlásila Kolíková. Karas poveril v novembri riadením ZVJS Michala Sedliaka. Dovtedy šéfoval zboru Róbert Mudronček.
Archívne video
Karas to vysvetľoval záujmom o zefektívnenie projektového riadenia potrebného na pokračovanie v nevyhnutnej modernizácii a humanizácii väzenstva. Kolíková tiež vyjadrila obavy nad spôsobom kreovania zmien v trestných kódexoch. Poukázala pritom na nízku legitimitu súčasnej dočasne poverenej vlády. "Ja si myslím, že by to mal minister veľmi dobre zvážiť a asi zatiahnuť aj ručnú brzdu a teraz radšej žiadne zmeny ani nerobiť," zdôraznila.
Ministerstvo spravodlivosti považuje Kolíkovej kritiku k personálnej zmene vo vedení ZVJS za nelogickú. Poukázalo, že Karas vedením zboru poveril odborníka, ktorého v minulosti touto funkciou poverila aj Kolíková. Zmenou očakáva konkrétne výsledky, a to najmä zachránenie projektov modernizácie väzenstva, pri ktorých podľa neho hrozí pre nesprávne postupy bývalého vedenia rezortu prepadnutie finančných prostriedkov.
Ministerstvo nesúhlasí ani s kritikou k personálnej zmene vo vedení budúceho Správneho súdu v Bratislave. Po zmene sa podľa neho sudcovia na súd začali hlásiť, zatiaľ čo predtým tam "nechcel ísť pracovať takmer nikto". Upozornilo, že predchádzajúce vedenie rezortu zastávalo stratégiu nekomunikovania so sudcami a ignorovania normálnej komunikácie. "To bolo treba zmeniť v celom rezorte," skonštatovalo. Behranová podľa nich vykonávala chybnú stratégiu predchádzajúcej ministerky. "Samotná personálna zmena prebehla kultivovane, po vzájomných korektných rozhovoroch," doplnilo.
Rezort odmieta tiež kritiku k trestným kódexom. Legitimita ich tvorby podľa neho nikdy nebola vyššia ako v súčasnosti. Poukázal, že základnému smerovaniu dokončovanej trestnej reformy vyjadrili podporu všetky hlavné sektory justície, akademická obec či zástupcovia mimovládneho sektora. "Bývalá ministerka pri kabinetnej tvorbe zákonov spravidla dosiahla to, že jej návrhy si vyslúžili unisono kritiku takmer celého justičného prostredia. Výsledkom bol vnútorný rozvrat v justícii a prehĺbenie vnímanej nedôvery v súdy," dodal.
Karas tvrdí, že spustenie správneho súdnictva v Bratislave by nemalo byť ohrozené
Spustenie správneho súdnictva v Bratislave by nemalo byť ohrozené. V rozhovore to uviedol dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. Správne súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach by mali začať vykonávať svoju činnosť od júna 2023.
"Mám indície, že sa podarí naplniť minimálne počty sudcov tak, aby nebolo ohrozené spustenie správneho súdnictva v Bratislave," zdôraznil minister, ktorý v novembri zrušil dočasné poverenie šéfovať vznikajúcemu Správnemu súdu v Bratislave Eve Behranovej."Boli to najmä komunikačné nedostatky. Nebol tu kontakt so sudcovským stavom tak, ako by som si to predstavoval. Preto došlo k zmene," podotkol s tým, že po zmene sa veci posunuli dopredu. Doplnil, že najväčšia hrozba nefunkčnosti spomedzi troch správnych súdov bola napriek odkladu účinnosti súdnej mapy práve v Bratislave.
V súčasnosti sa konajú aj výberové konania
Karas ďalej uviedol, že Správnemu súdu v Banskej Bystrici bude od 1. januára 2023 šéfovať Peter Molčan, ktorý prešiel riadnym výberovým konaním. "Momentálne sa ukončuje výberové konanie na košický správny súd," dodal.Súdna rada SR rozhodla na decembrovom zasadnutí o preložení ôsmich sudcov na novovznikajúce správne súdy. Na stole má ďalších 22 žiadostí.
V súčasnosti sa konajú aj výberové konania na obsadenie voľných miest sudcov vznikajúcich správnych súdov. Z radov nesudcov prejavilo záujem o pôsobenie na správnych súdoch v Banskej Bystrici a Bratislave po 29 uchádzačov. V prípade košického správneho súdu prejavilo záujem 25 uchádzačov.Správne súdy by mali začať fungovať v troch slovenských krajských mestách od 1. júna 2023.
Ich vznik priniesla reforma súdnej mapy. Jej cieľom je okrem iného zvýšenie efektivity výkonu súdnej moci a zabezpečenie špecializácie sudcov na hlavné agendy. Reforma počíta aj s úpravou niektorých obvodov okresných súdov a agend, ktorými sa majú zaoberať krajské súdy.
