Ústav pamäti národa
BRATISLAVA - Bitka o archívy Štátnej bezpečnosti pokračuje. Šéf Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ivan Petranský sa nevzdáva a o stretnutie požiadal premiéra Roberta Fica. Jeho koaličný partner Ján Slota totiž navrhol zrušenie ústavu. Stalo sa tak v čase, keď na verejnosť prenikli informácie o údajnej kriminálnej minulosti lídra SNS. A to z historických dokumentov komunistickej ŠtB.
Zánik ÚPN tak, ako ho poznáme dnes, presadzuje aj HZDS.
Jeho osud je teraz v rukách
najsilnejšej vládnej strany. Aj
politikov Smeru však Slotov
návrh zaskočil. „Je to o strate
pamäti. Vzbudzuje to rôzne
asociácie,“ reagoval podpredseda strany Dušan Čaplovič.
O budúcnosti ÚPN rozhodnú
lídri koalície.
„Počkajme si, budú rôzne rokovania,“ vyhlásil premiér Robert Fico. Dodal, že má iné priority ako nedôveryhodné spisy ŠtB. Ivan Petránsky by považoval zrušenie ÚPN za krok späť. „Ústav však pre mnohých predstavuje riziko v oblasti osobného uplatnenia, pokiaľ kolaborovali s komunistickým režimom,“ podotkol. O tom, či návrh súvisí s informáciami o minulosti Jána Slotu, špekulovať nechcel.
NA ZOZNAME AJ BLANÁRIK
ÚPN včera zverejnil ďalšie dokumenty o komunistickej minulosti. Ide o 8 300 záznamov vojenskej kontrarozviedky. Tá vznikla v roku 1951. Používala veľmi podobné metódy ako ŠtB. „Nehľadala vojenské tajomstvá, ale oponentov komunistického režimu v Československej ľudovej armáde,“ vysvetlil riaditeľ archívu ÚPN Radoslav Ragač. Kontrarozviedka zrejme evidovala aj šéfa Národného bezpečnostného úradu a bývalého vojaka Františka Blanárika. A to v kategórii dôverník, čo znamená, že o jej záujme nemusel vedieť.
„Počkajme si, budú rôzne rokovania,“ vyhlásil premiér Robert Fico. Dodal, že má iné priority ako nedôveryhodné spisy ŠtB. Ivan Petránsky by považoval zrušenie ÚPN za krok späť. „Ústav však pre mnohých predstavuje riziko v oblasti osobného uplatnenia, pokiaľ kolaborovali s komunistickým režimom,“ podotkol. O tom, či návrh súvisí s informáciami o minulosti Jána Slotu, špekulovať nechcel.
NA ZOZNAME AJ BLANÁRIK
ÚPN včera zverejnil ďalšie dokumenty o komunistickej minulosti. Ide o 8 300 záznamov vojenskej kontrarozviedky. Tá vznikla v roku 1951. Používala veľmi podobné metódy ako ŠtB. „Nehľadala vojenské tajomstvá, ale oponentov komunistického režimu v Československej ľudovej armáde,“ vysvetlil riaditeľ archívu ÚPN Radoslav Ragač. Kontrarozviedka zrejme evidovala aj šéfa Národného bezpečnostného úradu a bývalého vojaka Františka Blanárika. A to v kategórii dôverník, čo znamená, že o jej záujme nemusel vedieť.
