BRATISLAVA – Ceny energií idú hore. Tí, ktorí si chcú zachovať svoj štandard pri vykurovaní, musia rátať s tým, že si siahnu hlbšie do vrecka. Druhý variant je platiť približne rovnako ako doteraz, ale stiahnuť radiátory a obliecť si teplé svetre a ponožky. Úrad verejného zdravotníctva však varuje pred možnými zdravotnými komplikáciami, ktoré vám môže prílišné šetrenie na tých nesprávnych miestach privodiť.
Archívne video: Hirman o opatreniach EÚ na zníženie cien energií a reakciách trhu
Mikasov úrad upozornil na to, že vnímanie teploty je veľmi subjektívne a závisí od veku, zdravotného stavu či vykonávanej činnosti. Vo všeobecnosti je však počas chladných mesiacov a ak sa málo hýbete, pre vaše zdravie prípustných v interiéri 18 ˚C, optimálna teplota je však 20 ˚C. Pri odpočinku, čítaní knihy, aktivitách za písacím stolom či sledovaní televízie by ste však mali mať v miestnosti 22 ˚C. V spálňach je odporúčaná nižšia teplota, 18 až 20 ˚C, ktorá umožňuje pokojný spánok. Pri novorodencoch by v spálňach malo byť 20 ˚C, pri menších deťoch 18 až 20 ˚C. Odporúčané teploty pre kúpeľne sú 22 až 24 °C, vstupné haly 18 až 20 °C.
„Pri teplotách nižších, ako je prípustná hodnota, sú v riziku najmä starší ľudia, deti (zväčša batoľatá) a ľudia s oslabeným imunitným systémom. Zdravotné riziká pri pobyte v priestore s teplotou nižšou, než je teplota odporúčaná pre vnútorné prostredie budov, sú napríklad: zvýšené riziko vzniku akútneho respiračného ochorenia, riziko zhoršenia chronických respiračných ochorení, zvýšené riziko infekcie močových ciest, zhoršenie reumatických ochorení, svalová triaška, teplotný diskomfort, hypotermia (podchladenie) a iné,“ upozorňujú odborní pracovníci z úradov verejného zdravotníctva. „Vnímavosť na teplotu prostredia u ľudí so zdravotnými problémami je individuálna, a preto by takéto osoby mali svoj tepelný komfort konzultovať so svojim lekárom,“ dodali.
Pozor by ste si mali dávať na kombináciu nízkej teploty a vysokej vlhkosti vzduchu. Obmedzte preto činnosti, ktoré nadmerne zvyšujú vlhkosť v byte a prispievajú k vzniku plesní. Rozdiel teplôt počas dňa a noci by nemal byť veľmi veľký – maximálne do 5 °C, čím zabránite kondenzácii pary na vychladených miestach. Optimálna miera vlhkosti vzduchu v miestnosti je medzi 40 až 60 %.
Rizikovejšie sú v tomto smere pochopiteľne kúpeľne a kuchyne, pretože je tam vyššia vlhkosť. Dôležité je preto vetranie. „Ak sa vlhký vzduch nevymení za čerstvý, suchší, stúpa riziko, že sa vytvorí pleseň. Kondenzácia pary a vlhkosť na povrchoch sú oveľa významnejšie pre rozvoj plesní ako relatívna vlhkosť vzduchu. Treba mať na pamäti, že varenie, sušenie bielizne, sprchovanie či intenzívne cvičenie zvyšujú vlhkosť vzduchu, čomu treba prispôsobiť aj režim vetrania,“ radia.
Samotné plesne v byte sú totiž závažný problém pre zdravie ľudí, pretože môžu byť zdrojom toxických látok. „Existencia plesní ako takých nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia, za negatívne účinky na zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Spóry plesní podporujú vznik a zhoršujú priebeh astmy a alergických ochorení. Niektoré druhy okrem alergizujúceho pôsobenia vyvolávajú aj zápalové procesy, najmä časté zápaly dýchacích ciest,“ varujú hygienici a pripomínajú, že vždy je lepšie predchádzať vzniku plesní - a to najmä krátkym a intenzívnym vetraním – ako ich likvidovať.
Pri vetraní ešte zostaneme. Frekvencia vetrania závisí podľa hygienikov od intenzity využívania miestnosti. „V základe platí, že miestnosti treba vetrať podľa využívania trikrát až štyrikrát denne. Ak ste cez deň doma len málo, postačí poriadne vyvetrať ráno a večer. Počas vetrania by sa mali termostaty na vykurovacích telesách odstaviť, aby sa zbytočne nespotrebovávala energia na vykurovanie,“ uviedli.
Samotná dĺžka vetrania závisí od vonkajšej teploty. „Keďže výmena vzduchu prebieha rýchlejšie počas chladného obdobia, od decembra do februára postačí na nárazové vetranie 5 až 10 minút,“ radia ľuďom. Ku kvalite vzduchu určite prispeje aj to, ak v interiéri nebudete fajčiť.
Teplú vodu držte nad 50 stupňov
Hygienici si uvedomujú aj to, že snaha šetriť zvádza aj na znižovanie teploty ohrievanej vody. Často sa ako jedna z rád v rámci šetrenia nákladov a energetických úspor uvádza zníženie teploty vody v bojleri alebo vo výmenníkovej stanici v bytovom dome. To však podľa nich nie je vhodne riešenie. „Pokiaľ je teplota teplej vody udržiavaná pod 45 °C, vo vode významne narastá riziko množenia legionel, teda zdraviu škodlivých baktérií, ktoré môžu spôsobiť závažný zápal pľúc,“ varujú hygienici. Teplota vody v akomkoľvek type zásobníka by sa preto mala ideálne pohybovať v rozsahu 50 až 60 °C, s možnosťou prehriatia nad 70 °C. Pri tejto teplote baktérie zahynú. Naopak, stojatá voda s teplotou 20-45 °C je pre tieto baktéria priam ideálna. Do tela sa potom dostávajú vdýchnutím mikrokvapôčok vody.
Preto treba zabezpečiť aby teplá voda dosahovala 50 až 60 °C (príliš horúca, aby ste v nej udržali ruky dlhšie ako niekoľko sekúnd) v celom vodovodnom systéme a aby stále cirkulovala. Potrené je tiež zabrániť stagnácii vody a zabezpečiť jej prietok a odpúšťanie otvorením aspoň raz týždenne všetkých kohútikov a spustením spŕch, ktoré dlhší čas neboli používané a nechať tak vodu niekoľko minút tiecť, kým sa nedosiahne správna teplota vody. Aerosóly obsahujúce baktérie sa môžu totiž vytvárať napríklad po otvorení kohútika alebo spustení sprchy, vo vírivkách, fontánach, dokonca aj v niektorých klimatizačných systémoch.
Samozrejmosťou by malo byť udržiavanie sprchových hlavíc v čistom stave, bez slizov, povlakov a usadenín.
Hygienici zároveň poukazujú na to, že rozvody s teplou vodou by mali byť dostatočne izolované, aby nedochádzalo k ohrievaniu pitnej vody (hovorovo studená voda), ktorej odporúčaná teplota by mala byť v rozmedzí 8 až 12 °C.
Dôležitú úlohu zohráva aj strava a pitný režim
Dbať by sme mali samozrejme aj na svoj jedálniček, ktorý by mala tvoriť zdravá a vyvážená strava. Dôležitý je aj dostatočný príjem tekutín. „Je dôležité, aby súčasťou vášho stravovania boli aj teplé pokrmy a nápoje. Preferujte teplé nápoje a jedlá s vysokým obsahom vitamínov a minerálnych látok. Na podporu obranyschopnosti je vhodný zvýšený príjem vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B, vitamínu D - primárne prostredníctvom výživnej stravy. Získate ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín,“ radia hygienici.
Pripomínajú, že snaha o úsporu energie nesmie ísť na úkor zásad bezpečnosti potravín, vrátane pokrmov. „Napríklad na umývanie kuchynských pomôcok, riadov, pracovných plôch, zariadení, ale aj na umývanie rúk je dôležité použiť teplú tečúcu vodu. Je potrebné byť naďalej dôkladný pri varení a ohrievaní pokrmov. Potraviny dôkladne uvarte, predovšetkým mäso, hydinu a morské živočíchy, a presvedčte sa, či dosiahli teplotu najmenej 70 ˚C v celej potravine (vrátane jadra), u mäsa a hydiny sa navyše presvedčte, či šťava je číra a nie ružová,“ odkazujú ľuďom. Uvarené jedlá zasa dôkladne prihrievajte. Správne varenie totiž zabíja takmer všetky nebezpečné mikroorganizmy. Taktiež je dôležité naďalej skladovať potraviny pri bezpečnej teplote v chladničke a mrazničke.
Nakoniec by ste mali dbať aj na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku, aktívny životný štýl a otužovanie a všímať si svoje okolie, či niekto náhodou nepotrebuje pomoc – najmä starší a chorí ľudia.
